RIEŠENIE PODKÔRNIKOVEJ KALAMITY V NPR TICHÁ DOLINA

Ochranou prírody k jej likvidácii

3. 5. 2010 / Jozef Vojtek

V piatok a sobotu minulý týždeň (23. a 24. 4.2010) v rámci úradne povolenej akcie zriadili niektoré mimovládne organizácie s ekologickým zameraním na čele s Lesoochranárskym zoskupením VLK stanové mestečko -- uprostred hlavného mesta Slovenskej republiky, na jeho hlavnom námestí. Účelom akcie bolo protestovať proti návrhu zonácie Tatranského národného parku a výnimkám na údajnú ťažbu dreva v údajne najprísnejšie chránených územiach, ktoré povolilo MŽP SR. Akcia prebehla, ako inak, za patričnej pozornosti médií.

Ako predvoj tejto akcie vydalo dňa 20.4.2010 163 odborníkov z ekológie i neekológie "Výzvu na nezasahovanie v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana" a doručili ju okrem médií aj obom ministerstvám (životného prostredia i pôdohospodárstva).

Kvôli lepšej predstave o charaktere tejto kampane uvádzam niekoľko nadpisov článkov z internetových stránok médií: Vlastizrada za naše peniaze. ŠOP (štátne ohrozenie prírody) v TANAP-e. Osud Tichej a Kôprovej je vraj spečatený. Tatrám ide o život. V Európe sú v najprísnejších zónach ochrany zásahy úplne zakázané. Tatry vec verejná. Politici sa mali o názor vedcov zaujímať skôr. Vedci pobúrení povolením ťažby na Zadnej Poľane. Nebojíme sa!

Dve výnimky na povolenie fytosanitárnych zásahov sa týkajú riešenia podkôrnikovej kalamity v NPR Tichá dolina, NPR Kôprová dolina a v NPR Zadná Poľana. Podkôrniková kalamita je tu natoľko rozsiahla, že v jej dôsledku hrozí zánik troch smrekových pralesov. Fytosanitárny zásah znamená vyhľadanie stromov napadnutých podkôrnikom smrekovým, ich spílenie a odkôrnenie. Ak sa takýto zásah nevykoná, chrobáky zo stromov po ukončení svojho larválneho vývoja vyletia a napadnú okolité zdravé stromy. Z uvedeného vyplýva, že spiľovanie a odkôrňovanie sa nedeje kvôli už napadnutým alebo dokonca mŕtvym stromom, ale kvôli stromom ešte nenapadnutým a zdravým.

Obe výnimky na fytosanitárne zásahy boli vydané na základe odporúčaní Národného lesníckeho centra (rezortný výskumný ústav MP SR).

V rokoch 2005-2008 bola na Slovensku orgánmi ochrany prírody a pod nátlakom niektorých NGO a dokonca niektorých ústavov SAV pri aplikácii zákona o ochrane prírody presadzovaná filozofia nezasahovania, alebo aj ochrany procesov. Inými slovami -- na to, ako nám podkôrnik žerie smrečiny, sme sa iba dívali.

Výsledkom je dnes 70 000 ha rozpadnutých smrekových lesov, alebo 7 zaniknutých smrekových pralesov. Hodnota smrekových pralesov sa vyčísliť nedá. Tzv. spoločenská hodnota rozpadnutých smrečín mimo pralesov je 180 miliárd českých korún (v prepočte). Samozrejme -- v zápornej hodnote. Na medzinárodnú hanbu, ktorú Slovensko zožne v dôsledku ponechania 7 smrekových pralesov na zožratie podkôrnikom, si ešte len počkáme.

Na Slovensku v súčasnosti prebieha podkôrniková kalamita, ktorá svojím rozsahom v histórii nemá obdobu. Česká republika má na Šumave podobnú situáciu. Podkôrnik sa do okolitých lesov rozšíril z chránených území s najvyšším stupňom ochrany. Tie poslúžili, paradoxne, ako farmy na jeho odchov. Otázka znie, komu je tento spôsob ochrany prírody vôbec potrebný?

K neprehliadnuteľným paradoxom tejto kauzy patrí, že k protestom NGO a k napísaniu Výzvy na nezasahovanie v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana došlo v čase, keď aktéri týchto protestov síce vedeli, že k povolenie výnimiek došlo, ale texty rozhodnutí ešte nepoznali (kópie rozhodnutí boli pred rozoslaním poštou zúčastneným osobám uložené v uzamknutej miestnosti MŽP SR). Takže nám ostáva už len veriť, že 163 vedcov v skutočnosti aj vedelo, proti čomu verejne protestujú.

Podrobné zdůvodnění rozhodnutí ZDE ZDE

Vytisknout

Obsah vydání | Pondělí 3.5. 2010