"Vyznamenal" sa predovšetkým britský bulvárny Daily Mail s titulkom "Slovák je pre Britániu nebezpečný". Fiktívna reportáž hovorí v zle skrývanom xenofóbnom duchu o riziku pre tamojší pracovný trh a sociálny systém, ktoré hrozí od "pána a pani Slovákov". Švajčiarske denníky píšu o hladových vzburách, autorom i tamojším čitateľom zjavne leží úplne mimo ich pojmový obzor, ako môže v európskej krajine niekomu nedochádzať na jedlo. Reagovali i oficiálne miesta štátov, česká vláda napríklad hodlá posilniť ostrahu hraníc na Morave, z obáv pred prílivom utečencov od nás.

Žiadnu dieru do sveta nerobia zatiaľ ani tí, ktorí o sebe tvrdia že predstavujú rómskych lídrov. Skôr naopak. Aktivista Alexander Patkoló (známy napríklad dokázanými lžami o údajnej násilnej sterilizácii rómskych žien) sa pohoršuje nad spoluúčasťou armády pri udržiavaní poriadku na východnom Slovensku, čo je podľa neho v mieri neprípustné. Nehodlá hľadať príčiny problémov, ale len si na nich prihrievať svoju polievočku. Buďme ale spravodliví, definitívne riešenia žiaľ zrejme neexistujú. Znalci pomerov, ktorí neváhajú označovať veci pravými menami majú obavy, že hlasné volanie rómskych davov po práci je len takpovediac zástupným konaním, či demagógiou. Mnoho razy už keď príslušníci tohto etnika dostali príležitosť, nevyužili ju, hoci im v tom nič nebránilo. Za mnohé príklady spomeňme skúsenosť predsedu poľnohospodárskeho družstva v Spišskom Podhradí, s ktorým sme na túto tému hovorili. Chcel predísť krádežiam plodín tým, že zamestnal miestnych rómov ako sezónnych zberačov zemiakov. Ako vravia bratia Česi, "splakal nad výdělkem". Prístup na polia cez deň umožnil novopečeným pracujúcim ukrývať nazbierané vrecia v teréne, odkiaľ si ich v noci vzali. Výsledkom bola ešte väčšia škoda, aká obyčajne vznikala predtým z bežných krádeží.

Nechceme tým samozrejme povedať, že nemá cenu vytvárať pracovné a skultúrňovacie programy pre tieto skupiny obyvateľstva. Opak je samozrejme pravdou. Lenže treba byť zároveň politicky i inak pripravenými na horšie varianty vývoja a nedať sa nimi zatlačiť ku stene. Istý "hard pravicový" ekonóm povedal, že reforma dôchodkovej sústavy bude braná vážne až vtedy, keď prvého nepoisteného nechá štát umrieť pod mostom. Dovtedy, kým pracovné a iné príležitosti pre sociálne, vzdelanostne a spoločensky najnižšie vrsty reálne takmer neexistujú - čo je dnešný stav - to môže slúžiť ako účinná, na plné ústa povedané výhovorka, pre tých, ktorí prácu, vzdelávanie a prispôsobovanie sa aktívne odmietajú. Keď túto "dymovú clonu" stratia a ani potom nebudú niektorí (či mnohí ) z nich ochotní podľa svojich síl sa zapojiť do života v civilizovaných štruktúrach - ešte len potom nastane ten pravý problém, čo s nimi. Zatiaľ niet najmenších náznakov, že by takto "na dva ťahy dopredu", niekto zo slovenských politikov premýšľal. Nateraz horko - ťažko zvládajú len bezprostredné ad hoc konanie.

(Mírně zkráceno)