Rudolf Schuster pred časom utŕžil mnoho kritiky od členov vládnej koalície, keď ich vo svojej správe o stave republiky otvorene skritizoval za slabú, či takmer žiadnu koordináciu reforiem. Na súčasnom hrozivom vyhrocovaní situácie však vidno, že - akokoľvek účelovo či populisticky prezident svoj prejav zostavil - mal mnoho pravdy. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Ľudovít Kaník (mimochodom milionársky veľkopodnikateľ) si počína tak, ako sme kedysi v časoch perestrojky šokovaní čítali odhalenia o sovietskom hospodárení. Napríklad sibírsky závod na výrobu umelých hnojív vyhlásil ku akémusi výročiu záväzok, že ich vyrobí o tisíc ton naviac. Užitočná vec, povie si človek. Iste - lenže nikoho nezaujímalo, či existujú cisterny na prepravu, nádrže na uskladnenie, atď. Výsledok ? Nadplán vyrobené kvantá jedovatej brečky potichu vyliali do zeme za plotom fabriky... Je samozrejme samé o sebe chváliteľné a dobre myslené, ak sociálne dávky prestávajú plniť úlohu akejsi trvalej "náhradnej mzdy" a menia rolu na dočasnú, skôr motivačnú podporu do doby nájdenia práce. Lenže nebolo treba žiadneho veľkého sociológa aby predvídal, že uskutočnenie tohto opatrenia izolovane, nesystémovo, spôsobí výbuch.

Nič nového pod slnkom. Už otec českej vlasti Karel IV. vedel, že nemôže ponechať davy samé na seba a staval síce azda zbytočnú, no sociálne nevyhnutnú "hladovou zeď". Franklin Delano Roosevelt pre krízou postihnutých vymyslel "new deal" a zabezpečil im do zotavenia štátu aspoň ako tak dôstojné prežívanie. Moderné USA financujú vedeckou užitočnosťou kontroverzný projekt orbitálnej stanice ISS, ktorý istý komentátor tiež trefne nazval "kosmickou hladovou zdí", aby sa ruskí odborníci nerozutekali do pochybných krajín. Príkladov je skrátka dosť. Vládni dzurindisti si ale počínajú ako amatéri. Spustili systém tvrdých reštrikcií bez čo len najmenšej reálnej kompenzačnej štruktúry. Nielen v oblasti sociálno - ekonomickej, no napríklad i bezpečnostnej. Ak tisíce jedincov, nemajúcich ani tú najmenšiu šancu zohnať prácu (pričom je veľmi otázna ich snaha vôbec pracovať) dostanú reálny hlad - je otázkou veľmi krátkeho času, kedy nános civilizácie zahodia. Priamo do spravodajských kamier už otvorene a bez obalu vykrikujú o tom, ako budú "zabíjať, rabovať a pripravia bielym peklo". Dve východoslovenske predavačky z potravin, ktoré len náhodou vyviazli životom, už vedia svoje.

Rómska inteligencia, v každých voľbách koľko ich len doposiaľ bolo, pasovaná vlastnými voličmi na "generálov bez vojska", tiež nevie kde je sever. Miesto upokojovania na pozajtra chystajú veľké protestné mítingy, hovoria o organizácii blokád ciest, hraničných priechodov, apod.

Expresívne výroky do serióznych médií príliš nepatria, no neodpustíme si označiť doterajšie reakcie najmä ministra Kaníka, za arogantnú tuposť. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť, ale samozrejme neodpovedá, kto ak nie on a garnitúra ktorej je členom, mali včas myslieť na dôsledky svojich krokov. Tvrdenie, že nepokoje sú len organizované nepriateľmi vlády, teda komunistami a inými, sú úbohé. Ak by reformy boli koordinované s inými rezortmi (bezpečnosti, justície, financií, miestnou samosprávou a.i.) a boli okamžite pripravené náhradné účelové programy na prežitie dotknutých ľudí - tak by mohli prísť "hecovať" aj emisári Fidela Castra a nič by nezmohli.

Zakrátko na poliach vyraší jarná úroda. Poľnohospodári už teraz so strachom čakajú, či im z nej niečo ostane.

To, čo sa teraz v rómskej komunite deje a ešte len zrejme diať bude, je krátka cesta buď ku nevyhnutnosti výnimočných reštriktívnych opatrení - alebo ku rozkladu štátu v základoch. Minister vnútra Vladimír Palko so závideniahodným sebavedomím tvrdí, že jeho muži majú všetko pod kontrolou. Dzurinda je v polohe mŕtveho chrobáka a Pavol Rusko, ktorého politickou agendou po voľbách bolo aj meniť život rómov, je iste celý rád, že z toho potichu vycúval. Lenže hlad tisícov už doslova na všetko odhodlaných ľudí, bude nemilosrdným a najvyšším sudcom aj pre týchto politikov.