Na jeseň sa verejnosť dozvedela o protestnej hladovke a sérii samovrážd. Spojené štáty sa pripravovali na inváziu do Iraku a potrebovali zlepšiť imidž. Dick Chaney napísal Donaldovi Rumsfeldovi "znepokojený list", v ktorom sa zaujímal o podmienky v zajateckých táboroch. Nastalo čiastočné zlepšenie, ktoré má však k "normálnosti" stále ďaleko.

Za normálnych okolností by obvinení mali právo očakávať skorý súd. Prvé konkrétne obvinenia prišli však až prednedávnom -- po roku a pol. Ako je to možné? Spojené štáty odmietli väzňom priznať status vojnových zajatcov, čo znamená, že ich nechránia Ženevské konvencie. Pentagon ich definuje ako "nepriateľských bojovníkov". Podľa akého práva potom budú súdení? Americké to nebude. Niektorí zo zadržiavaných sa pri americkom súde dožadovali ochrany svojho ústavného práva na rýchly a verejný proces. Súd to odmietol. Na základňu sa jeho jurisdikcia vraj nevzťahuje -- Guantanámo nie je vlastne územím USA. Na začiatku 20. storočia bolo od Kuby len prenajaté -- i keď na neobmedzenú dobu. Po rozsudku sa ozvali dobre odôvodnené podozrenia, že miesto zadržiavania väzňov z Afganistanu vybrali veľmi starostlivo.

Bez nádeje?

Podľa niektorých organizácií chrániacich ľudské práva nie je už vlastne v tomto prípade spravodlivý proces ani možný. V právnom štáte by museli byť podozriví -- zadržiavaní a vyšetrovaní za takýchto podmienok -- prepustení na slobodu. Viac ako rok boli zadržiavaní bez advokáta, prepustení väzni hovorili o injekciách a liekoch, ktoré sa pri výsluchoch používali na zlomenie ich vôle. Nátlak bol premenený na vyšetrovaciu metódu. Tých pár zajatcov, ktorí budú onedlho čeliť vojenskému tribunálu, dostalo na výber -- buď sa priznajú a budú odsúdení na dvadsať rokov, alebo im hrozí trest smrti. Ťažko hovoriť aj o nestrannosti súdu. Sudcu, žalobcu, obhajcu i porotu určuje Pentagon. Sudca môže byť kedykoľvek, bez udania dôvodu, vymenený.

Vo vzrušení okolo Iraku a možného následného cieľa amerického útoku by sa na afgánskych zajatcov možno takmer zabudlo. Debatu opäť rozvírilo Bushovo rozhodnutie začať s prvými z nich vojenský súd. A fakt, že dvaja zo súdených budú občania Veľkej Británie, ktorá napriek úsiliu musela nakoniec rezignovať na zámer zabezpečiť im spravodlivý proces. Ostatní väzni tiež nemajú nádej. Otázka znie, prečo. Je to len iracionálny akt pomsty? Dúfa americká vláda, že nátlakom získa cenné informácie? Je neverejný charakter potrebný na utajenie nepríjemných informácií? Možno zo všetkého trochu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO