Pokiaľ Mitrova správa odštartovala rozsiahle vyšetrovanie a preverovanie zákonnosti aktivít SIS, ktoré skončilo podaním niekoľkých žalôb voči jej bývalým funkcionárom, súčasný prípad pravdepodobne elegantne zametú pod koberec. Z Lexu žili štyri roky súčasní vládnuci politici, a niektorí ešte stále občas zažiaria na televíznych obrazovkách. Tento prípad je priveľmi živý a mohol by vyplaviť na svetlo veľa špiny a bahna, v ktorom by sa mohlo utopiť mnoho mocných. Nestáva sa totiž často, aby sa verejnosť mohla dozvedieť o ich prešľapoch. Na Slovensku sa však za takéto udalosti málokedy trestá, skôr by sa dalo konštatovať, že vôbec.

O čo vlastne ide?

Súčasná legislatívna úprava dáva obrovský priestor na nezákonnosť pri odpočúvaní. Subjekt, ktorý má technické prostriedky na odpočúvanie, môže kohokoľvek odpočúvať akokoľvek dlho. Ak zistí dôležité informácie, musí prísť do 24 hodín za sudcom a pýtať si povolenie. Keď sa to podarí, informácia je použitá aj ako dôkaz. Čo sa deje s ostatnými informáciami, je iba na pracovníkoch obsluhujúcich systém.

Ak je pravda, že SIS nelegálne odpočúvala istý denník, mohla predsa odpočúvať kohokoľvek a akokoľvek dlho. Technické vybavenie umožňuje odpočúvať tisíce hovorov. Pravdepodobne chaos v interných predpisoch SIS, ktorý neumožnil jasne určiť, kto mal službu v inkriminovanú dobu, dáva veľký priestor obsluhujúcemu personálu na vlastnú činnosť. V prípade odpočúvania novinára použijem jednoduchý príklad z detektívky. Predstavte si jednu miestnosť s desiatimi ľuďmi. Zhasne svetlo a jedného nájdu mŕtveho s nožom v chrbte. Vrah musí byť niekto zo zostávajúcich deviatich. To je i prípad SIS. Žiaľ až táto kauza vyniesla na povrch pomery v slovenskej demokratickej tajne službe slúžiacej ochrane našej vlasti. Priveľa irónie, pretože jedna rovina je informácie získať a druhá je vedieť ich vhodne použiť a predať. Odpočúvať podnikateľov môže byť ,,zlatou baňou", informácie všade vo svete znamenajú moc. Vedieť, na čom pracujú médiá, umožňuje včas sa pripraviť na vypustenie krycích fám a dezinformácií. To sú však praktiky, ktoré do civilizovaného sveta oháňajúceho sa demokraciou nepatria. To je predsa súčasť totalitných režimov, policajných štátov.

Odpočúvanie novinárov môže mať spravodajskú hodnotu, ale nie novinárov píšucich do kultúrnej rubriky. Preto pretriasanie banálneho rozhovoru o Vianociach môže svedčiť iba o tom, že ktosi mal záujem rozoštvať lídrov súčasnej vládnej koalície. To sa mu sčasti podarilo. Rusko spoločne so šéfom rezortu vnútra Palkom sa však po počiatočných prestrelkách predsa len schladili a kampaň priniesla iba pád šéfa SIS Mitra. Ak bolo cieľom odstránenie Palka, ktorý deklaruje boj s podsvetím a pôsobí razantne, tak "revolúcia" nepriniesla požadovaný efekt. Palko si pozíciu iba posilnil. Pavol Rusko ako ,,obeť" má príležitosť konečne so svojimi poslancami legislatívne upraviť obrovské pokušenie pre mocných -- nelegálne odpočúvanie a získavanie informácií na kohokoľvek. Zdanlivý záver je ako z rozprávky. Ibaže ponúka sa aj iná verzia. Že išlo o kampaň, je jasné. Voči komu, ukáže až čas.

Spravodajské hry

Počas vyšetrovania kauzy odpočúvania sme mohli byť svedkami viacerých spravodajských hier. V rozpore so záverom vojenskej prokuratúry bola napríklad údajne výpoveď experta izraelskej spoločnosti, ktorá odpočúvací systém Slovensku predala. Podľa neho nie je možný prechod z jednej sústavy SIS do sústavy MV SR, kde sa nahrávka našla. Žiaľ nie je možné si overiť, čo vlastne vypovedal expert, pretože informáciu priniesli médiá. Jedno je však isté: systém musí mať veľa technických nedostatkov.

V každej poriadnej počítačovej firme -- najmä v telekomunikačnej a spravujúcej mobilnú sieť -- sa musia na istých postoch zamestnanci prihlasovať, keď vstupujú do systému. Majú pridelené heslo a na základe ďalších technických úprav je možné na sekundu zistiť ich kroky aj to, kedy vstupovali do systému a aké úkony v ňom robili. Predstava, že drahý systém z Izraela podobnú možnosť neobsahuje, je úplne šialená.

Ďalšou spravodajskou hrou bolo trestné oznámenie na ministra Palka. Podľa výsledkov vyšetrovania prokuratúry za krycím manévrom stál bývalý novinár Peter T., dlhodobejšie spolupracujúci so SIS. Zaujímavé je, že Peter T. pôsobil práve v denníku, ktorý mal byť odpočúvaný. Bývalého novinára z účasti na trestnom oznámení na Palka usvedčovali práve jeho bývalí kolegovia z branže. Súd však do septembra nebude konať, a tak obvinený novinár môže pokojne spávať. Potom už trestný čin, za ktorý ho stíhajú, nebude v našom právnom poriadku existovať.

Jedno je isté, NATO a EÚ nám už klopú na dvere, a Slovensko si ešte Zarážajúce je, že vyšetrujúcich vojenských prokurátorov ktosi zastrašoval. Opäť sú len podozrenia. Páchatelia zostávajú neznámi. Ak je pravdou, že v tom má prsty SIS, tak potom je časť služby v totálnom rozklade.

Jedno je isté, NATO a EÚ nám už klopú na dvere, a Slovensko si ešte stále nevie zabezpečiť poriadok v tak závažnej veci, akou je odpočúvanie a sledovanie. Tieto techniky majú pomáhať SIS a kriminálnym službám odhaľovať páchateľov závažnej trestnej činnosti, a nie získavať pochybné informácie a zasahovať do nášho súkromia. Ale na Slovensku sme si už nejako zvykli, že mnohé problémy a spravodajské hry sa riešia práve uverejňovaním telefonátov, ktoré padnú odkiaľsi z "neba". Takže, naďalej u nás platí heslo: "ani jeden telefonát nazmar"!

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO