Ak by sme boli za verejné, siahame vlastne len do vlastného vrecka. Každý by možno bez rozmyslenia uviedol, že načo nám sú politické strany a prečo by ich mal živiť. Možno aj preto, prečo platíme verejnoprávnym médiám: pre zachovanie chodu vecí a celej spoločnosti. Ak by sme sa totiž spoľahli len na vlastné zdroje politických strán, respektíve vonkajšie zdroje od ich donorov, opäť by nebolo všetko kóšer. Kto totiž zaručí, že prispievateľ istej politickej strany nebude chcieť od jej predstaviteľov nejakú protislužbu? Veď práve táto otázka vyvstala aj v súvislosti s financovaním nedávnej predvolebnej kampane.

Alebo by sa mohlo stať, že politické strany sa stanú len klubom vyvolených, ktorí majú na zaplatenie vysokého členského. Alebo na vznik a fungovanie politického subjektu stačí len jeden bohatý muž, ktorý celý jej chod zafinancuje. Takže, keď máte náhodou viac peňazí (ak vám teda ešte niečo zostalo po poslednom zvyšovaní cien), výborný recept je založiť si politický subjekt. Tým, že do neho vložíte viac miliónov ako ostatní, vám zaručí predsednícku stoličku a nejakú tu funkciu na niekoľko rokov. Preto, ani tadiaľto, ak chceme mať skutočne transparentné financovanie politických strán, cesta nevedie. Najideálnejšia by bola kontrola samotných občanov. Strany majú síce povinnosť zverejňovať výročné finančné správy, no nie vždy sa tak deje. Viac ako tretina z nich totiž v minulom roku správu ani nepredložila. A argument, že darcov majú zverejnených na svojich webových stránkach pri dnešnej penetrácii internetu taktiež neobstojí.

Takže situácia je dnes vo financovaní politických strán netransparentná. Dokonca podľa správ dvoch medzinárodných mimovládnych organizácií -- Inštitútu otvorenej spoločnosti v spolupráci s Transparency International Slovensko financovanie politických strán u nás podlieha korupcii.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO