Keď sa po hlasovaní o novom znení viacerých článkov Ústavy SR poslankyňa Diana Dubovská objavila v snemovni s obrovským monoklom pod okom, ktorý nešlo zakryť ani hrubou vrstvou make - upu, jej čerstvý manžel, okázalý a arogantný miliardár Jozef Majský, sa uchyľoval len ku vyhýbavým popieraniam, že malo ísť o trest za jej hlasovanie za prijatie novelizácie. Neskôr ale vývoj udalostí naznačoval, že nielen politické názory manželov idú rozličnými smermi. Na majstrovstvách sveta v hokeji už prezentoval J. Majský ako spoločníčku nie vlastnú mladú ženu, ale pôvabnú asistentku, to napriek faktu, že si musel byť vedomý mediálnej pozornosti, ktorú tým upúta. Jeho žena, informovaná o tom až novinármi, bola viditeľne zaskočená a tlačou prebleskli chýry o čoskorom rozvode.

Nehodláme síce zmeniť náš denník na konkurenciu Blesku či Super, tento bulvárne znejúci úvod do problematiky bol ale nevyhnutný, aby sme videli v dostatočne širokých súvislostiach ďalšie mocenské šachy, ktoré sa odohrali na slovenskej scéne. Okamžite vyšli prvé komentáre, ktoré špekulovali nad tým, čo zasa má Majský za lubom. Že tento človek má vlastnú dôležitosť, alebo buďme presnejší, zdanie vlastnej dôležitosti veľmi rád, o tom pochybovať nemožno. Stačí si napr. spomenúť na príhodu po voľbách 1998, kedy ho pristavil novinár s otázkou o osude pracujúcich v jednej jeho krachujúcej firme. Reportér dostal od "riaditeľa zemegule" odpoveď, že teraz nemá čas na maličkosti, lebo "zostavuje vládu" ! Otázne je ale niečo iné, či ho Vladimír Mečiar, ktorý delenie vlastnej moci nikdy nestrpel, na niečo potrebuje. Tu znie veľmi pravdepodobná odpoveď tak, že oveľa skôr nie, ako áno. Prevaha HZDS v oblasti volebných preferencií je príliš drvivá a voličský elektorát viac menej stabilný. Prílev kapitálu zvonku teda bezprostredne nie je pre mečiarovcov nevyhnutný, skôr naopak, majú zlé skúsenosti s drahým barnumským štýlom kampane, ktorý v roku 1998 evidentne na vlastnú škodu prehnali. Podľa vlastných slov hodlá 28 ročná D. Dubovská po nadchádzajúcich voľbách spolupracovať v radoch HZDS najmä na integrácii Slovenska do euroatlantických štruktúr a napomáhať medzinárodno politickej akceptácii SR. Nerobme si ilúzie, že by čerstvo externe doštudovaná ekonómka s minimálnymi praktickým skúsenosťami v týchto oblastiach, bola azda nejakou nenahraditeľnou posilou pre mečiarovský tábor. Skôr poslúži ako vývesný štít najmä pre mladých voličov a všeobecne ako tichý argument o tom, ako táto stále "strana jedného muža" zmenila svoju tvár a je príťažlivou aj pre svojich bývalých oponentov.

Do septembrových volieb nás ešte iste čakajú viaceré podobné prekvapenia. Ale i z dnešného vidno, že najpremyslenejšie rozostavuje svoje budúce figúrky práve diabolský stratég Vladimír Mečiar. Nepohrdne pritom ani tými, ktorí by sami o sebe boli politickými mŕtvolami - ale v jeho radoch znova ožijú a nebudú mať príležitosť zabudnúť, komu za to vďačia.