Národná rada SR schválila na všeobecné prekvapenie znalcov pomerov novelizáciu zákona, ktorá od 1. januára 2003 odníma Slovenským telekomunikáciám monopol na prenájom miestnych vedení a ukladá im povinnosť poskytovať ich iným operátorom za regulované ceny. Internetovú odbornú obec tento akt radostne prekvapil, aj keď "zázrak" v podobe reálnych cien prístupu na internet pevnou linkou, resp. poklesu cien hlasovej služby pravdaže nenastane zo dňa na deň, skôr pôjde o minimálne polročný horizont. A to ešte neberieme do úvahy možnú, vôbec nie vylúčenú drzosť ST, ktoré po vzore operátora káblovej televízie UPC, môžu aspoň nejaký čas skúšať nové pomery ignorovať a vyčkávať, nakoľko je štát akcieschopným pri vymáhaní platnosti zákona.

V širších polických súvislostiach stojí zato sa pozrieť, kto primárne zavinil celú situáciu, kedy máme na hanbu vyspelého sveta a obrovskú ekonomickú škodu, internet v podobe pre bežného občana či malú firmu, nedostupného "superluxusu". Privatizačná zmluva Slovenských telekomunikácií v prospech nemeckého štátneho podniku Deutsche Telecom bola ktitizovaná zďaleka nielen opozíciou. Nielen pre prinajmenšom diskutabilnú cenu, ale najmä pre veľmi podozrivé utajenie jej presného znenia. Následné praktické kroky ST až príliš jasne naznačovali, že tento podnik sa cíti byť nezraniteľným a nepostihnuteľným. Redakcia denníka SME sa dostala ku spomínanému neuverejnenému dokumentu z roku 2000. V zmluve o kúpe a upísaní akcií stojí : "Slovenská republika po podpise tejto zmluvy neprijme žiadny zákon ani nevydá žiadnu vyhlášku alebo rozhodnutie v oblasti telekomunikácií, ani nezmení žiadny takýto zákon, vyhlášku alebo rozhodnutie (vrátane rozhodnutia o regulácii cien) spôsobom, ktorý má podstatný nepriaznivý účinok." Takzvaný podstatný nepriaznivý účinok zmluva určuje ako udalosť, ktorá spôsobí alebo je možné pri nej očakávať náklady alebo stratu výnosov viac ako desať miliónov eur.

A šidlo z vreca je von. Lenže premiér Dzurinda sa týmto chytil do vlastnej pasce. Minul rok v júni totiž podpísal spoločný dokument kandidátskych krajín eEurope+. V ňom sa uvádza, že "prístup do miestneho vedenia" je opatrenie, ktoré rozširuje "dostupnosť technológie, na základe ktorej môže konkurenčné poskytovanie služieb sprístupniť multimediálne služby". Termín splnenia : Koniec roku 2002. Keďže ide o oficiálny zahraničnopolitický záväzok SR voči EÚ, vysvetľuje to, prečo zmienená antimonopolistická novelizácia predsa len, i keď s biedou, prešla. To napriek horúčkovitému lobbovaniu ST v radoch poslancov vládnej koalície, konkrétne spomeňme zaznamenania hodný fakt, že pre predĺženie monopolu ešte o rok, hlasoval okrem iných aj jednotne celý parlamentný klub Strany maďarskej koalície. Vôbec by sme sa nečudovali, ak by sa tejto témy chopili teraz nacionalisti napr. zo Slovenskej národnej strany a použili to ako svoj bojový argument.

Pre vážne korupčné podozrenia "odídený" Dzurindov blízky priateľ a vysokopostavený stranícky kolega, exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriel Palacka, ako z uvedeného vyplýva, zavesil svojej vlasti na krk doslova balvan nevýhodnej a asymetrickej zmluvy, ktorá umožnila a zatiaľ stále umožňuje nie práve seriózne konajúcemu zahraničnému "investorovi", žmýkať tunajší telekomunikačný trh a správať sa ňom ako na dobytom území. Nielen internetu chtiví užívatelia, ale aj prostí majitelia hlasových liniek, veľmi dobre vedia o čom je reč.

"Trvalo to takmer štyri roky, ale nakoniec to odhalenie prišlo - politici, ktorí mali začať boj s mečiarovskou korupciou, začali v roku 1998 iba s jej lepším maskovaním". Kto si pomyslí, že tieto slová vyriekol ten najväčšmi opozičný novinár z vulgárne tendenčného plátku HZDS Nový Deň, je na omyle. Uvedenú myšlenku napísal naopak známy "hard antimečiarovec", slovenský novinár Štefan Hríb. Už táto malá ukážka ilustruje, do akého morálno - politického bahna táto garnitúra dospela, keď sa od nej so zhnusením odvracajú aj nejedni jej bývalí horliví tlieskači.