22. 6. 2002
Romská tlačová agentúra: Podľa aktivistov zo Spiša je rasizmus slovenským MatrixomMária Hušová
Spišská Nová Ves (RPA) - "Podľa mňa sú Rómovia od nás odlišní a my ich stále chceme asimilovať. Nikdy nebudú ako my, mali by sme im dať územie alebo niečo ako rezerváciu. Prečo by sme ich stále mali ťahať za sebou, aj tak nás nikdy nedobehnú," vyznala sa študentka tretieho ročníka osemročného gymnázia na Javorovej ulici v Spišskej Novej Vsi. Tieto vety hovorí do očí Rómovi Miroslavovi Čonkovi z Občianskeho združenia Otvorené dvere. Aj takéto situácie prežívajú od 18. júna zástupcovia tretieho sektora na Spiši, ktorí sa venujú rómskej problematike.
|
Delegácia Európskej komisie so sídlom v Bratislave poverila pred nedávnom skupinu mladých ľudí, aby zorganizovali v posledných dňoch školského roka sériu diskusných stretnutí na stredných školách v regióne, kde je spolužitie Rómov a nerómov poznačené hlbokou dlhoročnou nedôverou. "Projekt je veľmi náročný. V priebehu desiatich dní sme zorganizovali sedem stretnutí na stredných školách a stredných odborných učilištiach. Cyklus prednášok a následných besied má niekoľko cieľov. V prvom rade chceme zistiť, aké sú znalosti mladých ľudí o celom balíku problémov, ktoré nazývame rómskou problematikou. Sme akýmsi lakmusovým papierikom na zistenie miery rasizmu na stredných školách. Ďalším zámerom projektu je priniesť stručnú základnú informáciu o menšinách na Spiši a vzbudiť záujem mládeže o podobné diskusie. V neposlednom rade chceme študentov zoznámiť s konkrétnymi pozitívnymi príkladmi Rómov a priblížiť im význam mimovládnych organizácií," uviedol M. Čonka. Je študentom tretieho ročníka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a stredoškolákov oboznamuje s históriou príchodu Rómov na Spiš. V prvých dňoch sa realizátori projektu zamerali na stredoškolskú mládež v okresnom meste Spišská Nová Ves. "Toto mesto bolo dlhé roky strediskom pre tri súčasné okresy - Levoču, Gelnicu a spišskú Novú Ves. Dodnes ho ľudia vnímajú ako metropolu stredného Spiša, preto začíname tu. Je prirodzené, že študentom chýbajú základné štatistické informácie o Rómoch, s tým počítame. Komunikujeme so skupinou 20 až 30 ľudí, nie viac, nie menej. V triede nie je počas diskusie učiteľ, takže môžu žiaci hovoriť otvorene," hovorí Jozef Pecha z OZ Otvorené dvere, v ktorom má na starosti oblasť športu a voľnočasových aktivít. Stretnutie má presnú štruktúru. Štyria prednášajúci, z ktorých je jeden neróm, predstavia najprv seba. Peter Pollák pracuje na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi, Tomáš Repčiak je pracovníkom RPA. Tématický oblúk začína spomienkou na rok 1900. "Ottův slovník nauční uvádza, že v meste Iglov žila v tom čase tretina Maďarov, tretina Nemcov a tretina slovanského obyvateľstva. To je dnešná Spišská Nová Ves. Medzi Maďarmi a Nemcami tu bolo veľa Židov. Výsledkom poslednej storočnice na strednom Spiši je vymiznutie troch menšín, máme tu integrovanú až asimilovanú rusínsku menšinu a poslednú kultúrne uchovanú rómsku menšinu," tvrdí T. Repčiak. Jeho výklad je pre študentov niekedy šokujúci. Ak sa sťažujú na hygienu Rómov v osadách, pripomenie im hygienické návyky ich predkov pred sto, dvesto rokmi. "Jánošík si vlasy natieral maslom, ľudia v hornom Uhorsku nepoznali, čo je to drevený záchod. V niektorých dedinách pijú dodnes ľudia vodu znečistenú priesakom z žúmp," argumentuje T. Repčiak. Fakt, že predsudky stredoškolákov napáda neróm, je v stretnutiach zámerný a oživuje diskusiu. Rómski aktivisti neútočia na majoritu a neobviňujú ju z rasizmu, snažia sa skôr vysvetliť myslenie Rómov. "Ak by ste vyrastali v podmienkach osady, asi by ste dnes nesedeli v triede gymnázia. Príčiny súčasného stavu sú dlhodobé a nezmeníme ich hneď. Ale vy ste tí, ktorí budú o dvadsať rokov túto spoločnosť riadiť. Mali by ste sa snažiť pozrieť na veci inak ako prostredníctvom médií a správ z počutia," objasňuje P. Pollák. Reakcie študentov sú rôznorodé. Väčšina z n ich tvrdí, že nemajú predsudky. Počas polemiky sa ale k niektorým priznávajú. "Ako mám vidieť veci inak, keď od detstva počúvam, akí sú Cigáni zlí. Ja sama s nimi nemám veľmi dobré osobné skúsenosti," hovorí Jana zo Strednej poľnohospodárskej školy v Spišskej Novej Vsi. Jej spolužiaci jej dávajú za pravdu. "Priveďte sem aj skinheda, chceme počuť aj jeho názor," vykríkne arogantný mladý muž z Levoče. Jeho kolega mu oponuje: "Čo si, nemám chuť počúvať nejakého zakomplexovaného človeka!" Napätie a polemika je pôdou, na ktorej môžu mladí prednášajúci stavať. Ich vek sa pohybuje medzi 25-tym a 35-tym rokom. Mladých poznajú a ich reakcie sa dajú predvídať. "Niekedy mám pocit, že na nich príliš tlačíme. Doteraz podobnú debatu nezažili, je toho na nich príliš veľa. Zatiaľ to zvládajú dobre. Zaujímavé je, že napriek rôznym názorom drvivá väčšina zúčastnených prejavila záujem pokračovať v diskusii aj v nasledujúcom roku. Vyzerá to tak, že rozbehneme celoročné diskusné fórum so stredoškolákmi a vysokoškolákmi na tému Menšiny - kultúrne bohatstvo Slovákov. Tak to vidím," skonštatoval J. Pecha. V skupine zastáva pozíciu načúvateľa. Počas rozhovorov si všíma aj menej očividné reakcie študentov a analyzuje ich postoje. "Do hodnotiacej správy dávame aj také údaje, ako je počet názorových vodcov v skupine a najzaujímavejšie výpovede mladých. Dáva to jasný obraz o stretnutí," hovorí P. Pollák. Študenti si prezerajú materiály, ktoré dokumentujú aktivity v riešení rómskej problematiky. Prednášajúci dvíhajú nad hlavu rómsku národnú vlajku a "gádžovia" sami vysvetľujú jej symboliku. "Koleso je červené ako oheň, modrý pruh je nebo, zelený zem," kričí zo zadného radu v triede 17-ročná blondína. Máloktorý zo študentov si prizná rasistický postoj. Až diskusia ukáže, že v mysliach mladých sa mieša racio s emóciami. "Ukradli mi minulý týždeň mobil, všetci kradnú," prezrádza pohnuto mladé dievča. Po chvíli už nediskutuje, hnevá sa pravdepodobne na celý svet. V nej sa budú ľady predsudkov lámať pomaly, to ľudia z OZ Otvorené dvere vedia. Sú pripravení na všetko. "Chceme ísť aj na učňovky, kde je veľké množstvo rasistov a skinhedov. Ale už vieme, ako s nimi diskutovať. Mám 21 rokov, nie som oveľa starší ako oni, to ich upokojí a rozprávame sa ako rovnocenní partneri," približuje metódy práce M. Čonka. Keď sa postaví do miestnosti, v krátkej košeli, moderným účesom a slnečných okuliaroch, máloktorý neróm sa odváži povedať krivé slovo. "V tomto zložení vidím silný tím. Odskúšali sme ho pri stretnutiach s rómskymi lídrami i zástupcami medzinárodných organizácií. Študentom vysvetľujeme rómsku problematiku ako Matrix, cez ktorý musia nahliadnuť. Musia preniknúť za fasádu všeobecných fráz a mýtov. To zaberá, mladí sú vnímaví a chcú sa o tomto svete dozvedieť viac. Nestačí im to, čo vravia rodičia a správy Markízy. Čaká nás Levoča a Krompachy, všetci sa na študentov tešíme," dodáva T. Repčiak. |