5. 6. 2002
Nielen akademický Augiášov chlievJedným z predvolebných "antimečiarovských" propagandistických argumentov terajšej vládnej koalície, bola kritika podľa nich zjavne politicky účelového zakladania vysokých škôl v regiónoch, s nedostatočným odborným i logistickým zázemím. Po prevzatí moci sa však ku reforme nenašla politická odvaha. Jedným z dôsledkov je aj momentálna aféra, kedy 39 platiacich študentov práva v Banskej Bystrici skončilo neakreditovaný bakalársky odbor a rektor im odmieta podpísať diplomy. Pri zrode škandálu priamo stáli dnešní vysokí politickí činitelia. Žiaľ škandál veľa naznačuje aj o mladej slovenskej "intelektuálnej elite".
|
Nechceli by sme byť v koži 39 poslucháčov bakalárskeho odboru medzinárodného práva a vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorým rektor odmieta podpísať diplomy. Bez ohľadu na fakt, že za tri roky zaplatili dokopy takmer 2,5 milióna korún školného. Magnificencia Milan Murgaš tvrdí, že by svojim signovaním porušil platný zákon. Už samotný zrod študijného odborou, ktorého poslucháčstvo rozhodne nie je reprezentatívnou vzorkou priemerne situovaných rodičov, je značne zaujímavý. Terajšia podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková (mimochodom už v minulosti podozrivá zo sprenevery finančných služobných fondov ministerstva zahraničných vecí) ako funkcionárka Agroinštitútu Nitra, si "objednala" založenie spomínaného študijného odboru u exponenta Mečiarovho HZDS, terajšieho "omylom" vládnej koalície zvoleného ombudsmana Pavla Kandráča, ktorý vtedy sedel v kresle dekana právnickej fakulty UMB. Inak povedané, tí, ktorí dnes nemajú zábrany priamo ovplyvňovať "k lepšiemu" život občanov štátu, s plným vedomím toho čo robia, založili neakreditovaný, platený študijný odbor. Veľmi to pripomína spôsob myslenia prezidenta Rudolfa Schustera, ktorí na margo svojho katastrofálneho zadlžovania mesta Košíc svojho času bohorovne vyhlásil, že "mestá nemôžu skrachovať". Zrejme sa aj nezodpovední akademickí funkcionári spoliehali na "politickú citlivosť" otázky, teda že za tri roky nejako akreditáciu uhrajú. Ako vidno, nestalo sa tak a problém prepukol naplno. Minister školstva Peter Ponický už možno ľutuje, že sa dal na niekoľko predvolebných mesiacov zlákať vidinou vysokého postu. Reálnu radu totiž pre aktérov závežitosti nemá. Jedine absurdnú, aby sa katedra snažila "čím skôr" získať akreditáciu. Lenže aj keby sa to podarilo, akosi tým neodpovedá na otázku, nakoľko dôveryhodný by bol potom odborný profil absolventov. To je však asi to posledné, čo zainteresovaných trápi. Otázny je aj spôsob myslenia samotných študentov. Jedine ich chybou je, že šli do neistého podniku, zrejme s tichým predpokladom, že ich nenechajú padnúť. To nikomu z nich nepripadalo čudné, že majú uzavretú zmluvu na nejakom poľnohospodárskom inštitúte, kde robili aj prijímacie skúšky ? Ak máme vidieť ešte širšie spoločensko - politické súvislosti, potom si vezmime na pomoc aktuálny prieskum voličských preferencií práve medzi prvovoličmi. Značne nadpriemernú podporu v porovnaní s ostatnými občanmi, má u nich napr. "televízna" strana Pavla Ruska, ANO. To napriek jej ideovej nezakotvenosti, neštandardnosti, zjavnému mediálnemu zneužívaniu postavenia. Kto teda vidí nádej na vyplavenie nahromadeného spoločenského lajna práve prúdom novej generácie, mal by ho asi tento príklad schladiť. Vzorka štyroch desiatok naivných, alebo vypočítavých, no solventných mladých, ktorí sa chceli prirýchlo vykvasiť za "medzinárodných právnikov", ukazuje svoje nielen o nečistých praktikách zainteresovaných na ich štúdiu, ale žiaľ aj o samotných študentoch. |