Okolo polovice slovenského maloobchodného obratu ide na účet rýchlo rastúcich hypermarketov, takmer výlučne vlastnených zahraničným kapitálom. Tí, ktorí tento trend vítajú, argumentujú napríklad tým, že v ČR je aj toto dôvodom, prečo má spotrebiteľ neraz citeľne nižšie ceny ako u nás. Nebolo by ale dobré nechať sa unášať nekritickým nadšením, ako to urobili dajme tomu klienti fantasticky úročených nebankových subjektov, a nevidieť širšie súvislosti.

Je verejným tajomstvom, že vláda Mikuláša Dzurindu nezvládla modelovanie ekonomického prostredia tak, aby bol vytvorený rovnovážny stav. Neustále vzrastá tlak na menu rýchlym rastom pasívnosti zahranično - obchodnej bilancie. Jednoducho povedané, viac za devízy dovážame, ako ich sme schopní aktívne zarobiť. Jedným z dôvodov je aj doposiaľ nijako neregulované správanie sa veľkých obchodných reťazcov. Netreba na tomto mieste do detailu opakovať poznatky iných médií o tom, ako "partnersky" pristupujú tieto veľké firmy ku domácim dodávateľom. Tí musia len na rôznych vynútených plneniach, ako zavádzacie poplatky, náklady na akciové ceny, apod., obetovať až 29 percent z ceny výrobku. To samozrejme vedie ku ich upadnutiu do zostupnej špirály, kedy je bankrot iba otázkou času. Nechýbajú podľa poznatkov inšpekčných orgánov ani časté prehrešky voči obchodnej etike, kedy vyvesené ceny nezodpovedajú skutočne účtovaným, zdržiavanie platby za faktúry až o štvrť roka, a v neposlednom rade o často viac než tvrdom vzťahu týchto spoločností ku vlastným zamestnancom, ani nehovoriac. Proklamovaná "výhodnosť" cien pre spotrebiteľa môže byť tiež dvojsečnou zbraňou, pravda vyjde najavo, až keď nebude treba brať ohľady na konkurenciu a systémové okolie.

Toto sú hlavné dôvody, prečo sa už do druhého čítania v NR SR dostal návrh zákona o obchodných reťazcoch. Jeho kľúčovým ustanovením je, že až 70 percent tovaru musí byť slovenského pôvodu. V pozoruhodnej zhode politického inak "ohňa a vody", predložili návrh poslanci nielen napr. za Mečiarovho HZDS, ale z radov Dzurindovej SDKÚ. Okrem očakávanej kritiky zo strany "postihnutých" megaobchodov, sa nečakane pridal na stanu veľkokapitálu aj Slovenský protimonopolný úrad, ktorí vidí túto legislatívnu normu ako "nesystémový krok". Tu neostáva než sa nad úradníkmi útrpne usmiať. Títo páni už dokázali, čo v praxi zmôžu urobiť pre zachovanie čistoty a rovnosti šancí trhového prostredia. Drzé správanie sa napr. Slovenských telekomunikácií, či kábelového TV operátora UPC, hovoria jasnou rečou, že ráznejšie opatrenia jednoducho nemožno odkladať. Koniec koncov, ani niektoré krajiny s rozvinutou trhovou ekonomikou, napríklad Francúzsko, nekonajú pri ochrane svojich domácich subjektov inak.

Ako správne upozorňuje vo včerajšom spoločnom vyhlásení 17 slovenských mimovládnych organizácií, za rastom obchodných reťazcov nestojí rovnováha v raste kúpyschopnosti obyvateľstva. Ak máme leitmotív ich názoru vystihnúť v skratke, aj oni sa obávajú, že ponechaním súčasného "divokého" stavu, vlastne potichu tolerujeme niečo ako zákulisnú pyramídovú ekonomickú hru v celoštátnom meradle. Keď bude musieť kurz koruny aj kvôli tomu prudko padnúť, bude na nariekanie už neskoro.