Volebné otázniky

10. 7. 2014 / Peter Hudec

Že k volbám môžu v súčasnosti pristupovať a podieľať sa tým na verejnom dianí všetci plnoletí občania, bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, majetok či rasu nebolo vždy realitou. Naprieč históriou bolo kvôli tomu, aby si ľudia boli v tomto ohľade rovní, zvedených množstvo zápasov a nespočet ľudí zato zaplatilo vlastným životom.

Ľudia na Slovensku sa k právu voliť a vyjadriť tak raz za pár rokov svoj názor na veci verejné stavajú pasívne. Svedčí o tom pravidelne nízka účasť pri volbách. Aj napriek mohutnej kampani pred ktorýmikoľvek volbami. je dvojtretinová účasť oprávnených voličov chimérou. A pritom sa dianie v politike dotýka praktických stránok každodenného života. Či už je to výška daňového zaťaženia, stavu verejnej správy, vymáhateľnosti práva, alebo zahraničnopolitického smerovania. Všetky tieto veci sa nás ako občanov bytostne dotýkajú či už chceme či nie. Obyvateľstvo je verejným dianím a politikou na Slovensku, a nielen u nás, znechutené. Na historické výdobytky humanistov a dejinný kontext sa rýchlo zabudlo. A to je chyba. Hovorí sa, že pasivita je cesta do pekla a že zlo víťazí vtedy, keď tí dobrí nerobia nič. Ľudia by sa mali viac angažovať vo veciach verejných, zaujímať sa o okolitý svet a aktuálne dianie a ako sa hovorí, mali by sa snažiť vidieť mocným do kariet. Naopak súčasná masovokonzumná spoločnosť vedie ľudí k tomu, aby sa zaujímali o banality a nepodstatné veci. Napriek tomu, že máme slobodný prístup k informáciám a éru internetu, väčšina obyvateľstva má záujem hlavne o senzácie a povrchné, tendenčné informácie, ktoré nedokáže priradiť k patričnému kontextu. Nie je dobré, keď prevažná väčšina ľudí čerpá podstanú časť informácií, ktorú neskôr v rámci svojej komunity kategorizuje a hodnotí, hlavne z komerčných televízií a bulvárnej tlače. Čo objektívne sa dozvieme z našich mienkotvorných médií napr. aktuálnej situácii na blízkej Ukrajine, ktorá sa zmieta v občianskej vojne? O Blízkom východe ani nehovoriac. Ukrajina je naozaj na skok za kopčekmi a podobný scénár sa môže veľmi ľahko opakovať aj na Slovensku. Najbližšie parlamentné voľby u nás budú dôležité a každý kto sa nakoniec odhodlá ísť voliť, by si mal položiť otázku, ktorá zo strán, o ktorých počet nemáme u nás núdzu, dokáže podľa jeho názoru zaručiť Slovensku mier a stabilitu a to v rámci jeho teritoriálnej polohy v srdci Európy, geopolitických a historických vplyvov.

Od antických čias uplynuli tisícročia a v politike, hlavne tej vyššej, už nie sú aktívni len tí najctihodnejší filozofi a altruisti. Politika je hra prinášajúca moc. Čím je vyššia, tým je špinavšia. Množstvo slušných ľudí, ktorí mali víziu a ideály zmeniť niečo k lepšiemu v nej neuspelo a skončili zabudnutí, alebo zdiskreditovaní na smetisku dejín. A to v tom lepšom prípade. História ľudstva by mohla byť tiež históriou atentátov.V politike nie je v núdza o rôzne podrazy, dezinformácie, cielené provokácie a podpásové údery. Uplatnenie v nej nachádzajú heslá účel svätí prostriedky a rozdeľuj a panuj. Bývalý nepriateľ sa častokrát stáva spojencom.

V demokratickom zriadení sa môžeme k týmto záležitostiam vyjadriť vo volbách. Nejaký názor má každý a mal by ho aj vyjadriť, keď má možnosť. Za to, že v našej krajine je stav aký je, si môžeme sami. Každý národ má takú vládu, a tým i podmienky pre život, ako si zaslúži. Nemáme sa síce relatívne zle, mohlo by to byť aj o dosť horšie. Je zarážajúce, keď po dvadsiatich rokoch samostatnosti a takmer desaťročí členstva v Európskej únii, máme zhruba tretinové príjmy, v porovnamí s krajinami západnej Európy. Výška cien potravín a energií je už iná kapitola. Každý z kompetentných, ktorí to mali riešiť, sa doteraz staral hlavne o svoje finančné záujmy, trestnoprávnu imunitu a záujmy sponzorov.

Nie je sa potom čomu čudovať, že voliči vyjadrili svoj názor na EÚ a účasť na nedávnych eurovolbách bola na Slovensku, taká aká bola. Na samom chvoste spomedzi členských krajín. V ponímaní bežného našinca je EÚ hlavne skostnatená, byrokratická inštitúcia s nadštandardnými príjmami a výhodami europoslancov, ktoré im môžeme všetci závidieť. Počet záujemcov o tento post, ktorí mali v májových volbách do európskeho parlamentu na Slovensku možnosť kandidovať, to jasne dokazuje. Dobrého politika, zástupcu občanov, by mali prezentovať jeho skutky, zásadovosť a charakter, nie reči a frázy. Mal by sa hlavne starať o potreby ľudí a o seba až potom. Malé, užitočné a praktické veci sú častokrát dôležitejšie a viac pomôžu ako megalomanské projekty. A sú aj podstatne lacnejšie. Nie je žiadnym tajomstvom, že v časoch privatizácie a pri čerpaní eurofondov, ktorých éra sa práve končí, sa v našej krajine prešustrovala a zašantročila nejedna miliarda starých dobrých slovenských korún. Myšlienka Európy bez hraníc a jednotnej meny je pritom skvelá. Časy železnej opony nie sú až taká dávna minulosť. Európa by mala byť jednotná a vystupovať, spolu s ostatnými veľmocami, ako suverénny a rovnocenný hráč na geopolitickej scéne. Žiaľ dejiny, ako sa zdá, sa stále opakujú a každá dobrá idea, časom podľahne matérii a ľudskej chamtivosti.

Vytisknout