25. 11. 2013 / Juraj Mesík
História banskobystrického VÚC sa začala nákupom reprezentatívneho sídla na pre jej šéfa a jeho úradníkov. Nepredajnú drahú budovu na Námestí SNP nebol od príslušnej banky ochotný odkúpiť žiadny súkromník -- a tak banka zinkasovala verejné peniaze. Za poukazovanie na to, že sa jedná o plytvanie verejnými peniazmi a že dôvodom pre nákup paláca pre úradníkov v kraji, kde padajú na hubu školy by mohla byť mastná provízia za sprostredkovanie kšeftu, som bol roky popoťahovaný po súdoch. Jedného zo žalobcov neskôr chytili priamo pri preberaní úplatku od majiteľa stavebnej firmy, ktorý sa rozhodol spolupracovať s políciou. Súdy ho prepustili čistého ako ľaliu.
Tento príbeh je len jedným z tisícok príbehov drancovania verejného majetku politickou a ekonomickou oligarchiou, ktorá v krajine zvanej ešte Slovensko a nie Zlodejsko pevne uchopila moc a vládne osvedčeným systémom "chudobným brať, bohatým dávať". Beztrestné rozkrádanie štátneho majetku sa stalo všeobecnou normou. Časť občanov to možno nevidí, ale milí oligarchovia, milí politici, nepleťte si pojmy a dojmy: mnohí vidia čo sa deje. Len -- zatiaľ -- nenašli spôsob ako vývoj zvrátiť. Nemýľte sa: to, že je väčšina ľudí chudobných lebo si pri privatizácii a verejných zákazkách nenakradli neznamená, že sú všetci úplne sprostí. Sprostosť a morálne ohľady nie sú celkom synonymom - aj keď chápem, že nechápete, prečo by ste nemali kradnúť, keď máte istotu, že vás nikto nebude vyšetrovať a ak by sa stalo, že vás neobžalujú a ak by sa stalo, že vás neodsúdia -- že ste skrátka beztrestní páni krajiny.
Zvolenie neonacistu v povstaleckom kraji sa môže niekomu javiť ako anomália, ale, páni zbohatlíci a páni obsluhujúci politici, bude omnoho racionálnejšie, ak Bystrický budíček veľmi rýchlo vezmete na vedomie. Divadielka na tému, či za zvolenie Kotlebu môžu pravičiari, alebo ľavičiari, sú úplne jalové a slúžia len na odvedenie pozornosti od hĺbky korupčného bahna, v ktorom ste uviazli -- vy, beztrestní zlodeji platiny, horúceho vzduchu, budovatelia širokých tunelov a žiarivej budúcnosti pre horných 1 000 rodín. Ak ste si doteraz mohli myslieť, že neexistuje žiadna alternatíva k moci narabovanými peniazmi kontrolovaných politických strán, mali by ste spozornieť.
Zvolenie neonacistu do funkcie ešte pred Vianocami 2013 je možno poslednou šancou pre Slovensko. Hospodárska kríza ešte ani nezačala, a už časť ľudí volila a 75 %-ná väčšina tolerovala takúto voľbu. Čo sa tu asi bude diať, keď Slovensko strhne vír španielskeho, gréckeho alebo ešte horšieho, deflačného typu?
Kotleba samozrejme žiadne problémy Banskobystrického kraja nevyrieši. Jeho funkcia bez opory v krajskom parlamente mu však umožní tvrdiť, že mu "politické strany hádžu polená pod nohy" a zvyšovať frustráciu v spoločnosti. Ignorovať ho vám, držiteľom reálnej moci , vám "pánom strán" nepomôže. Samozrejme, že sa môžete pokúsiť kooptovať ho (inými slovami kúpiť si ho). V tom ste výborní - ale to isté si pred 70 rokmi mysleli aj nemeckí oligarchovia. Môžete ho síce vytlačiť z médií, ktorých väčšinu kontrolujete -- ale tie sú dnes z politického hľadiska čoraz menej relevantné. Vaše drahé bilboardy nepotrebuje. Môžete mu skúsiť konkurovať protirómskou rétorikou ( SDKÚ sa tu pokúša viesť) a neskôr sa s ním pretekať v rétorike -- a politikách -- proti iným chudobným ľuďom a proti iným odlišným ľuďom. Kam by viedla takáto cesta by ste mali poznať z dejepisu. Tá najúčinnejšia a najmenej bolestivá cesta by bola povedať si "už máme my aj naše deti a vnuci dosť" , začať kradnúť o kus menej, zdaniť výraznejšie najbohatších a vniesť do spoločnosti o trochu viac spravodlivosti a transparentnosti. Asi na to intelektuálne nebudete mať, ale slovenská chudoba vám dala šancu spamätať sa. Na ďalšiu už nemusí byť čas.
Vytisknout2.12. 2013 / Juraj Mesík
Povzbudená úspechom neonacistu Kotlebu zahájili 1.decembra pastierskym listom prípravy na "sviatky pokoja a mieru" aj slovenskí katolícki biskupi. List nie je ničím iným, ako vyhlásením krížovej výpravy vnukov Jozefa Tisu proti ľudským právam, predo...