26. 9. 2007
Odporcovia americkej základne v nemeckom Ansbachu prehrávajú na body, no nevzdávajú saJe to už viac ako pol roka odvtedy, čo som začal čitateľov Britských listov informovať o odpore obyvateľov Ansbachu proti rozširovaniu neďalekej americkej vrtuľníkovej základne. Zdá sa však, že ich boj je bojom proti presile. Predstavitelia mesta Ansbach už totiž rozhodli o tom, že na jar roku 2008 sa na severozápade lokality Urlas začne s výstavbou prvých 138 nových domov pre príslušníkov americkej armády. Z toho má byť 132 radových a zvyšných 6 rodinných domčekov. Kým Veľká Británia ohlásila stiahnutie 3600 vojakov z Nemecka od roku 2009, takže v Nemecku zostane už len 15 000 britských vojakov, Američania sa z Nemecka domov neponáhľajú a tým vyvolávajú nevôľu značnej časti nemeckého obyvateľstva. |
Útechou pre miestnych odporcov amerických plánov má byť aspoň uistenie, že aj napriek vystavbe nových objektov sa celkový počet amerických vojakov v regióne nebude zvyšovať. Ako sa vyjadrila hovorkyňa americkej armády, Rabia Nombamba, stavebné plány Američanov majú prispieť len k zvýšeniu komfortu príslušníkov americkej armády, ktorí sú tu umiestnení, ale celkový počet amerických vojakov sa zvyšovať nebude. To je však pre mnohých Ansbachčanov len náplasť na ranu. Odporcovia stavebných aktivít z radov miestnych obyvateľov - hoci prehrávajú na body -- však nehádžu flintu do žita, aj keď nádej na úspech sa blíži k nule. Dá sa povedať, že v súčasnej dobe dochádza k mobilizácii síl na oboch stranách barikády. Ozval sa aj Bund Naturschutz (Zväz ochrany prírody). Jeho ansbachský manažér, Helmut Altreuther, tvrdo kritizoval rozhodnutie mesta Ansbach započať prípravné stavebné práce pre prvú etapu zástavby lokality Urlas Američanmi už v jeseni, hoci ešte vôbec neboli predložené výsledky odborného posudku o dopadoch stavebných aktivít na životné prostredie. Podľa Helmuta Altreuthera tento postup predstaviteľov mesta jasne dokazuje, že požiadavky ochrany prírody ich vôbec nezaujímajú. Vyzerá to tak, že ani vyše 60 rokov po skončení druhej svetovej vojny sa status quo Nemecka nemení. Je stále okupovanou krajinou, v ktorej si najsilnejší okupant, Spojené štáty americké, môže dovoliť čo chce. Nemôžem si pomôcť, ale od začiatku mi táto záležitosť pripomínala peripetie okolo americkej radarovej základne v Čechách. Obidve tieto záležitosti majú totiž veľa spoločného. V oboch prípadoch Američania bezohľadne presadujú svoje požiadavky na úkor obyvateľov krajín, ktorých sa to týka. V oboch prípadoch ignorujú verejnú mienku miestneho obyvateľstva. A v oboch prípadoch, tak medzi predstaviteľmi mesta Ansbach, ako aj medzi českými politikmi, našli dosť janičiarov, ktorí sú ochotní vytiahnuť do boja proti vlastným súkmeňovcom. Navyše - obávam sa, že tak ako v Nemecku, tak aj v Českej republike napokon ten obrí americký valec nemilosrdne prevalcuje všetkých protivníkov. Úprimne fandím českým aktivistom, ktorí majú odvahu postaviť sa do cesty americkému valcu, ale obávam sa, že už aj v Českej republike je päť minút po dvanástej. Paradoxné na celej veci je, že celý ten systém protiraketovej obrany je vlastne obrovský podvod a to hneď z niekoľkých dôvodov. Systém protiraketovej obrany, ktorý Američania plánujú postaviť vo východnej Európe, je ako celok nespoľahlivý a má veľa nedoriešených problémov. Je veľmi nepravdepodobné, žeby Američania postavili obranu svojho územia na takom nedozretom zbraňovom systéme. Okrem toho je systém údajne určený na obranu pred raketami z takzvaných darebáckych krajín, predovšetkým z Iránu. Lenže Irán nemá a v dohľadnej dobe ani nebude mať rakety s takým dlhým doletom, aby mohol relevantne ohroziť územie USA. Na nedávnej vojenskej prehliadke v Teheráne pri príležitosti výročia začiatku iracko-iránskej vojny (1980-1988) prezentoval Irán ako "obrovský úspech" rakety "Šahhab-3", zvané "Kadr" (Moc), ktoré majú podľa iránskych údajov dolet do 2 000 km (pozn. redakce BL: podle seriózních zdrojů pouze 1280 -- 1496 km , což je 800 -- 930 mil). Sú to teda klasické rakety stredného doletu, ktoré môžu zasiahnuť akurát tak Izrael, ale na dosiahnutie amerického územia sú potrebné rakety s dlhým doletom. Takéto rakety Irán nemá a v dohľadnej dobe ani nebude mať. A ak by aj Iránčania takéto rakety skonštruovali, nato, aby mohli relevantne ohroziť Spojené štáty, im nepostačí jedna, alebo niekoľko takýchto rakiet, ktoré by potom s veľkou pompou predvádzali na vojenských parádach v Teheráne. Takejto papierovej hrozby Iránu sa jastrabi v Pentagóne nezľaknú. No na zabezpečenie dostatočného počtu balistických rakiet nemá Irán výrobné kapacity, ani finančné zdroje. Takéto astronomické vojenské výdavky si v súčasnej dobe môže dovoliť Rusko, Čína, prípadne iná veľmoc, no nie relatívne malý a slabý Irán. Irán nie je krajina, ktorá by mohla v súčasnosti, alebo v dohľadnej budúcnosti vážne ohroziť USA! Je to ako keby chcel zajac ohroziť slona! Nepodceňujem nenávisť Iránčanov voči USA, ale vedúci iránski predstavitelia sú vzdelaní ľudia, ktorí ovládajú malú násobilku a je im jasné, že Spojené štáty by v prípade relevantnej hrozby zo strany Iránu nemilosrdne zmietli túto krajinu zo zemského povrchu. Nemyslím si, žeby práve po tom iránski politici zatúžili. Pravdou je, že Irán môže, a zrejme aj mieni, reálne ohroziť územie Izraela. Ale ak chcú Spojené štáty chrániť Izrael, nepotrebujú nato budovať systém protiraketovej obrany v Európe. Človek nemusí byť absolventom vojenskej akadémie, aby pochopil vojenský šlabikár. Čiže celý ten podvod okolo údajnej obrany USA proti ohrozeniu zo strany Iránu má úplne iné pozadie. Má rozbiť jednotu Európy, ešte viac oslabiť Rusko a posilniť vojenskú prítomnosť Američanov v zahraničí. Teda rozprávky o potrebe systému protiraketovej obrany v Európe môžu Američania s úspechom prezentovať v materských škôlkach, alebo v televíznom vysielaní pre deti, ale my, dospelí, sme už predsa len na rozprávky Američanov trošku pristarí. Zdroje Fränkische Landeszeitung, 11.9.2007, 13.9.2007, 20.9.2007, 24.9.2007; Woche im Blick, Ansbach 20. 9. 2007 |