Čomu vlastne Lexa a spol. čelia?

Po prvom nástupe Mikuláša Dzurindu do premiérskeho kresla v roku 1998 sa začalo s vyšetrovaním činnosti tajnej služby, ale najmä jej exriaditeľa Ivana Lexu. SIS sa totiž počas jeho šéfovania vyautovala z medzinárodného spolku tajných služieb. Prvá správa o činnosti SIS za Lexovho obdobia, ktorú prečítal v parlamente jeho nástupca Vladimír Mitro, pripomínala skôr obdobie totality ako pomery v demokratickom štáte. Mitro hovoril o nezákonnom sledovaní novinárov, opozičných politikov, zavlečení prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska, nezákonnom odpočúvaní. Mitrova správa by stačila ako námet na špionážny seriál. Zákonne a objektívne preveriť Mitrovu správu bolo svätou povinnosťou rezortu vnútra. Nijaký zo zločinov by nemal zostať nepotrestaný, najmä ak ide o zneužívanie právomocí. V demokratickom a právnom štáte sa ani najväčšie podozrenia však nemôžu stať dôvodom honu na niekoho za každú cenu. Lov na Lexu sa dostal dokonca i do vládneho programu prvého Dzurindovho kabinetu. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo vyrobiť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. Lexa na krátky čas po roku 1998 skončil vo väzbe. Jeho kauzy boli najdôležitejšou mediálnou témou. Nič iné takmer v tom období akoby ani neexistovalo. Lexa po prepustení z väzby zrejme pochopil, že sa stal nepriateľom štátu číslo jeden a vďačnou témou na zakrytie všetkých koaličných a ekonomických problémov, aj preto sa zrejme vydal na záhadnú cestu do sveta. Akoby zázrakom unikol tajnej službe a policajtom. Jeho útek do zahraničia nestál nijakého funkcionára rezortu vnútra hlavu. Hoci bol Lexa mimo, vyšetrovatelia usilovne pracovali ďalej. Informácie od vyšetrovacích tímov prednášal na tlačových besedách exminister vnútra Ladislav Pittner s vtedajším šéfom slovenských vyšetrovateľov Jaroslavom Ivorom. Dodnes si mnohí myslia, že za honom na Lexu stál práve Ivor. Ten iba rovnako ako dnes minister vnútra Vladimír Palko, keď informuje "o megakauzách", čítal "scenáre" od šátekovcov a odobrené prokurátorom Michalom Serbinom.

Informovať mohli iba orgány činné v trestnom konaní. A tak sa verejnosť dozvedela, ako sa napríklad údajne chystala sabotáž na prezidenta Kováča a o ďalších trestných činoch.

Vyšetrovatelia sa nedali zastrašiť ani rozhodnutím Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval porušenie ústavných práv exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu v prípade kauzy zavlečenia Kováča do cudziny. Viacerí právnici poukazovali, že vo vyšetrovaní tejto inak veľmi závažnej kauzy nie je možné pokračovať pre kontroverzné amnestie Vladimíra Mečiara. Úspešne sa išlo ďalej až s obžalobou na súd. Okresný súd Bratislava 3 v júni 2001 po podaní rozsiahlej obžaloby celé trestné stíhanie práve pre Mečiarove amnestie zastavil. Tento verdikt potvrdili krajský i najvyšší súd. Vynaložené prostriedky, ktoré sa mohli vyšplhať na šesťcifernú sumu, skončili šmahom ruky v koši. Už v prvom ročníku sa mladí právnici naučia, že amnestiu nie je možné zrušiť. Doplnenie amnestie tak, že novou amnestiou zruším istú časť v predchádzajúcej, je hlúposť. Žiaľ, mnohí z vyšetrovateľov nie sú právnici a na bohosloveckej fakulte, veterine, či inom humanitnom alebo technickom smere sa to neučí. Priznať, že celé stíhanie v tejto kauze pre Mečiarove amnestie nebolo celkom v poriadku, by mohlo priniesť nedozerné následky.

Viacerí kritici špeciálnych vyšetrovateľov tvrdili, že by bolo lepšie sústrediť sa na jeden, prípade dva jasné prípady. Zákonným spôsobom zadokumentovať dôkazy a predstúpiť pred súd a bez pochybností preukázať vinu. Lexa tak mohol teoreticky skončiť tam, kde ho chceli jeho nepriatelia vidieť -- vo väzení v pruhovanom drese.

Cirkus Lexa však mal celkom iný program. Naďalej sa objavovali nové a nové prípady, hoci vo všeobecnosti čím viac času uplynie od spáchania zločinu, tým ťažšie sa hľadajú nové dôkazy. Prokurátor Serbin bol však s prácou vyšetrovateľov spokojný až do takej miery, že v jednom prípade sa začalo trestné stíhanie nezákonnou domovou prehliadkou. Hoci existuje podozrenie z porušenia zákona, musel pre zachovanie zákonnosti Krajský súd v Bratislave prípad vrátiť späť vyšetrovateľom na odstránenie závažných chýb.

To sú paradoxy

Hoci slovenské súdy už vydali v kauzách tajnej služby dvadsaťdva rôznych rozhodnutí, v decembri minulého roka sa hlavným pojednávaním odštartovali súdne procesy s Lexom. V tomto prípade prokuratúra tvrdí, že Lexa a jeho bývalí podriadení mali v dvoch prípadoch v roku 1996 a 1998 nezákonne zlikvidovať rôzny zbrojný arzenál tajnej služby, čím údajne spôsobili SIS škodu za takmer štyri milióny korún.

Verejnosti bol známy iba Ivan Lexa. Médiá očakávali, že na lavici sa objavia špičkoví agenti, ktorí obchodovali zo zbraňami, prinajmenšom ich predávali mafii alebo priamo obávanej al-Káide. Dosť bolo sarkazmu. Na lavicu si spoločne s Lexom sadla prechorená ekonómka, ustráchaný bývalý technik, skladník, puškár a ďalší radoví expríslušníci tajnej služby. Tvorili vyraďovaciu komisiu, ktorá odobrila, aby staré zbrane z čias prvej a druhej svetovej vojny skončili na šrotovisku. SIS ich zdedila pri delení federácie. Išlo o staré guľomety, pušky a pištole v debnách. Hlavná postava -- obžalovaný bývalý skladník, na ktorom je postavená celá obžaloba, sám tvrdí, že išlo o haraburdy, ktorými by nikdy nevyzbrojil nijakého príslušníka. Drvivá väčšina zbraní bola možno teoreticky funkčná, ale životu nebezpečná, pretože zbrane boli hrdzavé, boli z nich povypadávané časti. Vyradené boli iba štyri novšie pištole, pretože dochádzalo k prezbrojovaniu tajnej služby. Jednu z nich svedok-obžalovaný skladník zabezpečil pre svojho zubára, ďalšiu si za 500 korún odkúpil i Lexa. Prokuratúra tvrdí, že zbrane mali historickú hodnotu. Predstava, že Lexa, ktorého otca označujú za jedného z najbohatších a úspešných podnikateľov, kšeftuje s haraburdím, ktoré zavadzia roky v sklade a nie je možné ho ani zinventarizovať, je absurdná. Radoví pracovníci SIS, ktorí okrem Michala H. nie sú stíhaní ani v jednej z iných káuz, sa podľa obžaloby dopustili zneužitia právomocí verejného činiteľa tým, že boli na Lexov rozkaz vo vyraďovacích komisiách. Mimochodom, o Michalovi H., ktorý je majstrom bojových umení, síce kolujú isté legendy, ale ani on by asi nedokázal sám naložiť v priebehu niekoľkých minút niekoľko sto kilogramov vážiace debny do Avie a odviesť ich mimo areálu SIS tak, ako to tvrdí obžalovaný skladník. Riaditeľ SIS, minister vnútra môže svojmu podriadenému rozkazom za odmenu darovať i zbraň. Isté je, že keby Lexa vedel, že aj zato ho budú raz stíhať, určite by sa na kúpu používanej ČZ-ty vykašľal. Úžas v súdnej sieni vyvolala informácia, že v istej garáži našli sud so zbraňami, zlatom a listom pre Michala H. Zbrane v sude boli stariny a zo zlata sa vykľulo pár prsteňov. Michal H. by musel byť veľmi obmedzený človek, aby desať rokov starý list hodil do suda s nelegálne držanými zbraňami. Rovnako kontroverzne pôsobí nález igelitky zo starými zbraňami na istom bratislavskom námestí, kde sa denne premelú tisíce ľudí. Takú našli hrajúce sa deti. Michal H. mal šťastie, pretože bol v tom čase vo väzbe. Robiť si závery z prvého dňa o vine a nevine neprináleží nikomu inému ako súdu. Isté je, že verejnosť, politici i vyšetrovatelia presviedčali, že Lexa a spol. sú zločinci, ale nie hlupáci na úrovni hojdacích koníkov. Ak by chcel mať Lexa prospech zo "starožitných" zbraní, určite by ich predal a nie porozhadzoval do suda a igelitky po meste.

Lexov útok

Samotný Lexa po tom, čo mu nevyšli nepodložené námietky zaujatosti voči sudcom, sa následne pustil do Serbina. Tvrdí, že tento človek, viackrát hospitalizovaný na psychiatrii, rozhodne nepatrí na prokuratúru. Jeho obhajoba sa zatiaľ sústredila skôr na predsedníčku senátu Ivetu Halvoňovú, ktorú absurdne obvinila zo vzťahu s ministrom spravodlivosti Danielom Lipšicom, ako na konkrétne, podrobné vyvracanie argumentov obžaloby. Zbytočne námietkami, ktoré mu zmietol zo stola už i Ústavný súd SR, vniesol do procesu emócie a vášne. Svoje vystúpenie si síce dôkladne pripravil, ale hodilo by sa viac na plátna kín či parlamentu ako pred súdny senát sudkyne Halvoňovej. Ako bývalý šéf SIS si mohol zistiť, že Halvoňová patrí medzi málo sudcov na Slovensku, ktorí idú podľa práva a nesnažia sa za každú cenu dokázať vinu obžalovaného. To, že si súd nenechá skákať po hlave, ukázal Lexovi, keď ho nechal vypovedať ako posledného z obžalovaných a na rad sa dostal takmer po ôsmich hodinách čakania na chodbe súdu. Nahrávanie celého procesu i počas prestávok a porád senátu viedlo k zabaveniu celého Lexovho nahrávacieho zariadenia. Porady senátu sú tajné a súd dal jasne najavo, že aj ostanú.

Skončí Lexa za mrežami?

O vine či nevine Lexu a spol. rozhodnú súdy. Či skončí Lexa naozaj za mrežami je v súčasnosti iba v ich právomoci. Rozhodovať v jedenástich prípadoch budú radoví sudcovia. Jedno je isté, každý oslobodzujúci verdikt nezávislého súdu pre Lexu v niektorej z tak sledovaných a medializovaných káuz, by bol hanbou nielen pre prokuratúru, ale najmä pre vyšetrovateľov. Črtá sa však aj iný scenár. V prípade, že sa Lexu nepodarí uväzniť pre nedostatok dôkazov, sú v zálohe ďalšie prípady, ako vražda Remiáša, a tie už skončia na špeciálnom súde, ktorý asi nebude mať nijaké pochybnosti o vine či nevine. Takže možno si Lexa opäť obuje túlavé topánky, aby nestrávil zvyšok života za mrežami.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO