Vyhlásenie rezortu vnútra pripomína skôr bezradné rozhodenie rukami : Podľa analýzy ktorú médiám ministerstvo predložilo, sa ukázali celoplošné dychové skúšky policajtov na alkohol málo efektívne a budú zrušené. Nahradiť ich majú už len náhodné kontroly zamerané na "problémových jedincov". Vo vyhlásení ďalej stojí, že má "stúpnuť osobná zodpovednosť nadriadených" v PZ, zintenzívniť sa ich kontrolná činnosť. Starinou socialistického volania po uvedomelosti zaváňa veta o tom, že velitelia by mali "služobnú disciplínu podriadených zabezpečiť osobným príkladom"

Situácia je naozaj vážna. Tento rok, ktorý sa nesie v znamení (aspoň deklarovaných) energických vnútrorezortných opatrení proti opilstvu, spôsobili strážcovia zákona pod parou zatiaľ 33 dopravných nehôd. Niektoré prípady naznačovali ešte viac, napríklad keď aktérom udalosti bol ten, čo mal na kolegov dávať sám pozor, teda funkcionár vnútornej inšpekcie PZ SR. Nový minister vnútra Vladimír Palko tak nepriamo priznáva svoje prvé závažné fiasko. Čakalo sa od neho viac, ako od bývalého činiteľa tajnej služby, ktorý má vrodenú schopnosť vyžarovať rešpekt. Ak mu ani toto nepostačuje, znamená to už len jedno, že úrad zdedil v omnoho prehnitejšom stave, ako kto vôbec mohol čakať. Je veľmi pravdepodobné, že pritom vidíme iba príslovečnú špičku ľadovca. Teda ak kolegovia prichytia iného za volantom v nespôsobilom stave, tak pokiaľ nezavinil nehodu, mlčky vec ponechajú svojmu osudu. Je v tejto súvislosti zaujímavé, že polícia sa nepochválila štatistikou, koľko takýchto "beznehodových" priestupkov policajtov bolo riešených. Bez veľkého rizika omylu si dovolíme predpokladať, že úplné minimum - ak vôbec nejaké. Ak náhodou neveríme na zázrak, že každý uniformovaný muž, čo si uhol z fľaše, aj hneď s autom narazil, tak je logický záver zrejmý : V zbore vládne demoralizácia, falošná solidarita a viera, že Bratislava ďaleko a Pánboh vysoko.

Zrejme prichádza čas, kedy bude treba problém riešiť nad rámec terajšej legislatívy. Otázka znie, či má dobrovoľne slúžiaci človek, ktorý hodlá ochraňovať zákonitý poriadok, nárok na rovnakú právnu ochranu, ako radový delikvent. Teda či by napríklad za hrubé porušenie služobnej prísahy, nemali byť zo zákona automaticky ukladané drakonickejšie nepodmienečné tresty. Svoj účinok by iste mali, keďže nikde na svete nejde práve policajt do väzenia s radosťou. Nepočuli sme zatiaľ v ucelenej podobe ani o programe prevencie, začínajúcej už pri prijímaní na odborné policajné školy. A v neposlednom rade o podstatnejšom zatraktívnení policajného povolania. Podľa niektorých zdrojov čaká na uprázdnené miesto v Scotland Yarde až šesťsto uchádzačov - iste nie preto, že by v Británii bola katastrofálna nezamestnanosť. Príslušníci polícií vyspelých krajín sú sociálne a ekonomicky zabezpečení neporovnateľne lepšie, ako u nás. Poukazovania na limitujúce možnosti ekonomiky nie sú všeobecne platnou výhovorkou. V jednom totiž "svetoví" už určite i v našich pomeroch sme : Ak nezaplatí políciu štát, zaplatí ju zločin. Alebo minimálne, z hľadiska dnes rozoberanej témy, necítia príslušníci polície, že si ich nadštandardnú prácu a zodpovednosť spoločnosť patrične váži - a teda si ani oni patrične nevážia svoje postavenie. Výsledok vidno často aj na dne fľašky.