3. 10. 2002
Čo pred nami taja ? Maďarov !Zostavovanie novej vlády SR je za hermetickým uzáverom mlčania oficiálnych činiteľov. Lenže ako už komisár Ledvina musel skonštatovať Nickovi Carterovi, že "u nás se všecho rozkecá". Tak si z kuloárových informácií môžeme utvoriť dosť presný obraz toho, čo sa v rámci tradičného povolebného ignorovania verejnej mienky, v zákulisí deje. Trojica koaličných strán má hlavný problém s udržaním sa na tenkej hrane : Neodohnať od stola brutálne na etnickú pílu tlačiacu Stranu maďarskej koalície, bez ktorej sa nemôžu zaobísť. Na druhej strane nepodráždiť príliš tých slovenských občanov - a je ich mnoho - , ktorí sú značne citliví na stále stupňované maďarské menšinové nároky.
|
V súlade so všetkými prevolebnými prognózami, sa zástupcom slovenských etnických Maďarov ani nesnívalo, že by mohli hrať po 21. septembri 2002 ešte dôležitejšiu rolu, ako v uplynulom štvorročnom období. Lenže hrou osudu, lepšie povedané neschopnosťou slovenských nacionalistov, ktorí totálne prepadli, nemá SMK v budúcej vláde de facto nijakú vážnejšiu protiváhu. Dzurindove i Ruskove priority ležia úplne inde, najmä v ekonomickej oblasti , a kresťanskí demokrati doteraz iba občas zamávali vlajkou národnostných otázok. Prečo sú rokovania o novom kabinete tak úzkostlivo utajované, je teda jasné : Zapôsobilo by veľmi zlým dojmom, ak by bolo verejne prepierané, čo za nátlak je vyvíjaný bugárovcami na budúcich koaličných partnerov. Nejde o nič nového, lenže čas neotupil nijako ostrie konfliktnosti viacerých požiadavok. Napríklad zriadenie tzv. maďarskej fakulty. Má vychovávať vlastné kádre pre školstvo a kultúrnu oblasť. V akademických kruhoch nie sú týto spectability nijako nadšené. Správne sa poukazuje nielen na vyhraneno etnicko - nacionálny princíp vzniku takejto školy, ale aj na čisto pragmatické prekážky. V situácii, kedy nie je zďaleka dosť ekonomických pristriedkov ani na súčasnú sústavu vzdelávania, by sa malo vyhovieť úzko účelovej politickej objednávke - samozrejme na úkor iných, potrebnejších oblastí ? Podobne prehodnotenie plánov na výstavbu diaľnic. Len s biedou a slimačím tempom sa dokončuje severný ťah Bratislava - Košice. Požadovať v tejto situácii pre rozvoj juhoslovenského regiónu aj južnú vetvu autostrády - to je nateraz jednoducho neúnosné. Samostatnou kapitolou ostáva problém pôdy neznámych vlastníkov. Tu stál v období 1998 - 2002 na dôsledne antimaďarskej platforme minister pôdohospodárstva za Stranu demokretickej ľavice, Pavel Koncoš. Jeho strana voľby absolvovala s katastrofou, Koncošovo kreslo si tiež nárokuje SMK. To by už bola krátka cesta ku faktickému sprivatizovaniu najúrodnejšej pôdy Žitného ostrova na nacionálnej báze, keďže jej noví spravovatelia, teda miestne samosprávne orgány, sú vo veľkej väčšine plne ovládnuté nominantmi SMK. Najcitlivejším ostáva už nezakrývaná snaha SMK otvoriť otázku de facto zrušenia povojnových tzv. Benešových dekrétov a odškodniť maďarských občanov, ktorým bol vtedy ako nacistickým kolaborantom a hortyovcom, zabavený majetok. Takto by sme mohli pokračovať aj rozborom ďalších problémov, vzrástol by však už len objem našich informácií, nie kvalita. Klinec po hlavičke trafil jeden politický komentátor, ktorý nazval nadchádzajúce štyri roky potenciálnym "zlatým obdobím" pre slovenských Maďarov. Jediní, ktorí im zrejme budú tvoriť v exekutíve akú - takú protiváhu, sú členovia Kresťansko - demokratického hnutia. Ak im pravda prestanú vo vežiach strašiť pohony na prostitútky, homosexuálov, či podobné formy "zviditeľňovania sa", a miesto toho nastúpi štátotvorný pohľad na veci verejné. Vrátane zdravej, teda nie extrémistickej, ale zato dôslednej miery proslovenského náhľadu a konania. |