31. 7. 2002
Stranícka knižka v cene 15 miliónov !V uplynulých dňoch sme publikovali kritický komentár na adresu "televíznej" politickej strany Aliancia nového občana, ktorá porušuje predvolebnú etiku ako na bežiacom páse. Včera sme zaznamenali veľmi zaujímavý počin investigatívnej žurnalistiky v slovenskom denníku Pravda. Tam zistili, že strana ANO a boss TV Markíza Pavol Rusko osobne, mimoriadne cynicky a bezočivo dokázali využiť medzeru v legislatíve ku faktickému daňovému úniku. Z právneho hľadiska je možno v poriadku ak niekto zaplatí vlastnému subjektu nezdaniteľný "členský príspevok" vo výške takmer 15 miliónov, pričom bežné členské nepresahuje 140 korún. Kto však chce občanov presviedčať, že on bude "jediným spravodlivým" ?
|
Hlučné ticho vo vysielaní Markízy počuť o udalosti, , ktorú by táto čoraz bulvárnejšie ladená stanica, inokedy zrejme priniesla v prvých sekundách správ. Podľa zistení denníka Pravda zaplatil Pavol Rusko členský príspevok strane ANO vo výške 14,75 milióna korún. Využil tak legislatívnu dieru. Zákonodarcov svojho času nenapadlo, že toto je potenciálna možnosť daňového úniku a ponechali na rozdiel od daru, členský príspevok ako nezdanenú položku. Úspora P. Ruska tak činí zhruba dva a pol milióna korún. Dodajme ešte jeden údaj zo zdrojov Ministerstva finacií SR, podľa ktorého 98 percent členov spomenutej strany zaplatilo členské vo výške do 140 Sk. Svoj diel kritiky prináleží aj vládnej koalícii Mikuláša Dzurindu, ktorá za celé 4 roky nedokázala vytvoriť zákonný rámec pre transparentné financovanie politických strán. Výsledkom je, že čisté ruky v tomto smere nemá zrejme nikto na politickej scéne, o čom svedčia napr. dôvodné podozrenia okolo korupcie kresťanských demokratov, ľavičiarov, ale aj viacerých iných. Ruskovci sa zatiaľ štylizujú do polohy mŕtveho chrobáka a nereagujú na novinárske otázky. Ťažko súdiť, dokedy im táto taktika vydrží. Skúsení žurnalisti v ich radoch, napr. exkomentátor denníka SME, dnes podpredseda ANO Ľubomír Lintner , však musia vedieť, že sú v probléme. Obhajovať neobhájiteľné bez toho, aby divák, poslucháč - volič - nemal pocit, že z neho robia hlupáka, je veľmi ťažké. Aj ľudia s menším politickým prehľadom si zákonite teraz položia otázku, čo možno očakávať od strany, ktorá je, navyše takto morálne mimoriadne problematickým spôsobom, financovaná doslova z vrecka jediného muža, zároveň pohlavára. Tento človek sa správa ako niekto, kto sa domnieva, že za peniaze si možno kúpiť doslova všetko. Toto robí dnes, keď mu ešte mimoriadne musí záležať na mienke každého jedného spoluobčana. Po 21. septembri už bude situácia celkom iná. Je zárukou demokratickej praktickej politiky niekto, kto už dnes tajne vo svoj prospech "kouká, kde nechal tesař díru" ? Verme, že si pred vhodením volebného lístku do urny, položí túto otázku čím viac Slovákov. |