22. 7. 2002
Aktívne ženy kontra Dimukratična gromadaVčera si predseda vlády Mikuláš Dzurinda slávnostne pripil s novoustanovenými členmi Ústrednej volebnej komisie, ktorá tým začala oficiálne svoju činnosť. Už štart jej práce však ukázal výnimočne problematickú situáciu, do ktorej sa slovenská politická scéna tentoraz dostala. Kandiduje takmer tridsať subjektov a ich budúcu spoluprácu naznačilo už to, že stroskotali s dohodou o funkcionároch ÚVK, ktorých teda musel určiť žreb. Ale aj inak je kandidujúci útvar neraz veľmi bizarných strán, hodný priam satirickej pozornosti.
|
Počuli ste napr. o "Piddukľanskej dimukratičnej gromade" ? Táto "firma" zo zbierky asi 120 politických strán, ktoré registruje mininisterstvo vnútra SR, našťastie realisticky zvážila svoje šance a nerobí si hanbu nezmyselnými ambíciami v nadchádzajúcich parlamentných voľbách. Bohato ju však zastúpi rad iných "štamperlíkových" subjektov. Dajme tomu "Aktívne ženy", ktorých jedinou viditeľnou aktivitou je fakt, že -kandidujú. Podobne v neposlednom rade aj niektoré rómske združenia. Naši pravidelní čitatelia vedia, že nie sme nijakými fanúšikmi účelovej a zjavne len osobným ambíciám svojho (doslova) majiteľa Pavla Ruska slúžiacej "televíznej" strany, Aliancia nového občana. Tentoraz však treba podpredsedovi ANO Ľubomírovi Lintnerovi dať zapravdu : "Rozptyl voličských hlasov pri nízkej účasti vo voľbách môže priniesť skutočne nečakané výsledky, ktoré môžu skomplikovať zostavenie budúcej vlády, ktorá by dávala jednoznačnú záruku nevyhnutných pragmatických riešení a záruku zabezpečenia integračných ambícií Slovenska," povedal. Takisto závažným je tvrdenie v širších súvislostiach, že katastrofálne veľký počet kandidujúcich naznačuje de facto zlyhanie Dzurindovej vládnej koalície. Tá nedokázala dať občanom zjednocujúcu, dostatočne príťažlivú a zrozumiteľnú víziu. V tomto si môžu podať ruky s opozíciou, pretože ak by tá spomenutú úlohu plnila, nepriala by atmosféra v spoločnosti bizarným politickým experimentom. V týchto intenciách nemôžeme nespomenúť na prvý pohľad demokratický a príťažlivý bod programu agilného predsedu Smeru, Roberta Fica. Ten hodlá rýchlo po voľbách iniciovať zmenu terajšieho volebného systému, najskôr na kombinovaný. Teda taký, v ktorom by polovicu zo 150 poslancov NR SR volili priamo občania v jednomandátových volebných obvodoch. Autor idey hovorí len o jej prednostiach, teda úzkej väzbe zástupcov ľudu na svoj región, zlepšení verejnej kontroly výkonu mandátu, apod. To je nesporne pravda, ale žiaľ aj príklad týchto volieb nás núti domýšľat veci ďalej. Netreba veľkú fantáziu, aby sme prognózovali pravdepodobný vývoj v systéme, kde bude stačiť pre získanie postu v snemovni, vyhrať v pomerne malom geografickom priestore hoci o jediné percento pre miestnou konkurenciou. Tá aj keby mala 49 percent zisku, neuspeje. Ako huby po daždi by vznikali rôzne lokálne uskupenia, proti ktorým sú všelijaké terajšie "Gromady" či "Aktívnosti", vzorom štandardnosti a serióznosti. Najmä z oblastí s politicky v priemere málo vyspelým a vzdelaným voličstvom, by sme sa dočkali pravdepodobne ozajstných šokov. Ak R. Fico teraz narieka, že malé strany robia v parlamente, citujeme ho "neuveriteľný bordel", sme zvedaví, ako by hľadel na výsledok potom. Ostáva teda klasická otázka, či je "blbej nebo navedenej", keď dláždi cestu potenciálnemu budúcemu chaosu. Voľby teda ešte ani poriadne nezačali, do ich výsledkov je ďaleko, ale viaceré pesimistické indície vyplývajúce z nich, už vyplávali na povrch. |