2. 7. 2002
Slovenská národná tragifraškaNa rozdiel od Čiech, si na Slovensku zatiaľ uchovala existenciu "aspoň" jedna extrémne nacionalistická strana, a to SNS. Po včerajšku s hrozbou hádzania vajíčok, bodyguardov a zamykania súpera energickou dámou v miestnosti, to však už nemusí byť do blízkej budúcnosti pravdou. Nechceme bulvárne podrobne opísať tragikomédiu, aká sa včera odohrala, resp. vyvrcholila medzi dvojicou škandálnych navzájom na (politickú) smrť znepriatelených vodcov národniarskych frakcií. V rámci obozretnosti nad ďalším demokratickým vývojom v krajine, ale netreba úplne pustiť zo zreteľa ani zdanlivo malé riziko extrémizmu, ktorý by sa pri nepriaznivej zhode okolností mohol stať jazýčkom na mocenských váhach. Dokonca aj vtedy, keď volebne príliš neuspeje.
|
Nemienime suplovať spravodajské zdroje, tak len v stručnosti uveďme, že včera sa stretli na avizovanom rokovaní o spoločnej kandidátnej listine, pohlavári Slovenskej národnej strany Anna Malíková a odštiepeneckej "Pravej SNS", Ján Slota. Napriek tomu, že druhý z dvojice ešte dopoludnia prejavil veľkú dávku asertivity, keď sa dáme ospravedlnil za všetky minulé verejné urážky a výpady, popoludní veci nabrali nečakaný spád. A. Malíková ani príliš nepopierala, že partnera zamkla pod dozorom štvorice bodyguardov v miestnosti strany, držala v rukách (žiaľ nevieme, či pokazené) vajíčka s tým, že ak nebude Slota súhlasiť s absurným 30., absoslútne nevoliteľným miestom pre seba, a dokonca 140. a ďalšími pre svojich kolegov, tie vajcia mu skončia na hlave. Evidentne konsternovaný Slota to neskôr prirovnal ku výsluchu na KGB a zapochyboval o normálnosti kolegyne, čím bolo definitívne rozhodnuté, že nijaký spoločný volebný postup nebude. Ak nerátame s politickým zázrakom - a nič podobného sme v dejinách SR ešte nezažili - môžeme konštatovať, že je rozhodnuté : Slotovo zakladateľské tvrdé jadro SNS, ktoré robilo rozruch ešte v časoch čs. federácie, je pochované v nezvoliteľnosti. S odretými ušami môže podobnému osudu ujsť Malíkovej väčšia polovica bývalej jednotnej SNS. Čo to v praxi bude znamenať ? Parlamentná matematika po voľbách sľubuje nemenej zaujímavú situáciu, ako v teraz v Čechách, kde hrozí, že de facto bude "riadiť štát" asi jeden jediný nezávislý poslanec, ktorý svojim mandátom prevyšuje 50 percent v snemovni pre ČSSD a Koalíciu. Podľa vyhlásenia Vladimíra Mečiara, ktorému ani jeho najväčší neprajníci nemôžu uprieť vynikajúce strategické myslenie, existuje predpoklad, že HZDS získa po druhom skrutíniu až 65 zo 150 kresiel. Pri takmer určitom prepadnutí hlasov radu malých strán s ich nepodloženými ambíciami, to môže byť úplne reálny predpoklad. Ďalej už je situácia viac než komplikovaná. Ak Malíkovej SNS tesne prejde a roztrieštený "antimečiarovský" tábor (s výnimkou voličsky neotrasiteľne cca 10 - 12 percentnej Strany maďarskej koalície) nebude obsahovať nijakú dominantnú silu, naopak, všetci dostanú len pomerne málo nad kritických 5 percent, neostane druhému relatívne veľkému subjektu, Ficovmu "Smeru", než hľadať jediného možného vládneho partnera práve v HZDS. Lenže keď V. Mečiar bude môcť aspoň vo verbálnej rovine robiť nátlak, že uzavrie spojenectvo s SNS, ktorá sa so svojimi možno aj viac než desiatimi mandátmi stane v takej chvíli spomínaným jazýčkom na váhach, bude to aj pre Roberta Fica znamenať veľa. Bude totiž musieť zlacnieť, a to tak, že dosť. Najmä v otázkach, ktoré sú mečiarovcom nepohodlnými (napr. zákon o preukazovaní pôvodu majetku), no teraz tvoria základné kamene propagandy Smeru (ktorý to mimochodom berie zostra, už včera po Košiciach hučali so skriňovým hudobným autom, aby si upevnili autoritu, hoci do dátumu začiatku oficiálnej kampane je ešte ďaleko. Žiaľ odišli so svojim rámusom spod autorovho okna skôr, než im stihol niečo vyliať na hlavy). Nech už jemnejšie počtové nuansy výsledkov volieb dopadnú tak alebo onak, jedno už možno s istotou predvídať teraz : Odignorovanie strany V. Mečiara spoločnou frontou proti nemu, aké nastalo po voľbách 1998, bude tentoraz zrejme nemožným. Pre koho je to dobrou správou ? |