Niektorí mediálni analytici nazvali slovenskú TV JOJ "odpadkovým košom" NOVY, resp. Vladimíra Železného. Nie div. Obecenstvo musí byť zákonite znechutené prílevom starého braku, ktorý sa na neho z obrazovky rúti. Keby len to. Napriek mnohoročným skúsenostiam televízneho publicistu, koná V. Železný ako keby Slovákov považoval za nejakú Urundi - Burundi, kde domorodci budú s otvorenými ústami zízať na akékoľvek pohyblivé obrázky. Ako inak si vysvetliť napr. vysielanie súťaží ako Riskuj - zo záznamu. Jan Rosák je pravda aj po rokoch sympaťák, ale masmediálny psychológ či teoretik, by asi nestačili žasnúť nad tým, čo takýmto vysielaním môže nejaká televízia chcieť dosiahnuť. Jedine ak diváka podráždiť. Rovnako zaraďovanie slovenských titulkov pod český dabing. JOJ-káči tým chcú formálne naplniť literu zákona o povinnom percente programov v slovenčine. To sa im síce takto darí, lenže za vysokú cenu opätovného znechucovania diváka, ktorému titulkovanie bratskej češtiny, pripadá ako nielen zbytočnosť, ale priam nenormálnosť. Posledným klincom do truhly je pokles úrovne spravodajstva, ktoré sa napriek občasným zábleskom kvality nemôže rovnať ani jednej konkurencii. Je paradoxné, že v ňom ostali väčšinou tí istí ľudia ako za predchádzajúcej, podkapitalitzovanej a "poloprofesionálnej" TV Global - v ktorej v rámci možností veľmi slušné spravodajstvo, bolo naopak takmer hlavným ťahákom. Tu jasne vidno, že direktívne nariadené zmeny koncepcie z Prahy, veci viac uškodili, ako pomohli.

Kde to zatiaľ skončilo ? Na sledovanosti, ktorá podľa prieskumov stagnuje okolo siedmich percent, a ďalšiemu pádu nadol asi nič nestojí v ceste. Podľa oficiálne nepotvrdených údajov vysielateľ, Česká produkční Invest (ČPI), pritom vložila už do veci okolo pol miliardy korún. Keďže pri opísanom trende možno realisticky očakávať iba prehlbovanie straty, sú celkom hodnoverné a logické kuloárové informácie, podľa ktorých je JOJ na predaj. Predstavitelia ČPI to zatiaľ popierajú. Ako o potenciálnom kupcovi sa hovorí o kontroverznom miliardárovi Jozefovi Majskom, ktorý sa rád verejne chváli, že korupcia je jeho pracovnou metódou. Licenčná rada vlády SR zatiaľ nič konkrétneho nemá, nakoniec žiadať ju o súhlas by bolo potrebné len pri prevode obchodného podielu vyššom ako 55 percent.

Kto sa najviac udalostiam smeje, musí byť v pozadí boss Markízy a "televíznej politickej strany ANO", Pavol Rusko. Jeho obavy z ohrozenia takmer monopolného postavenia sa nenaplnili. A nespočívali len v hrozbe, že konkurenčná televízia by mu ubrala divákov, ale napríklad aj v tom, že V. Železný ako jeden z prvých svojich krokov trval na urýchlenom zavedení presného merania sledovanosti formou elektronickej peoplemetrie. Namiesto ako slovenská rarita pretrvávajúceho zastaralého denníčkového zapisovania, ktoré zvýhodňuje dominantnú stanicu. JOJ bola vlastne jediným, kto mal na peoplemetrii výrazný záujem. Z verejných peňazí živená STV to môže mať, ako sa vraví, "na háku", hlas miniatúrnej spravodajskej TA 3 je málo významným.
Čo k úplnosti dnešného komentára chýba, je priblíženie príčin, prečo si Železný a spol. počínali natoľko diletantsky, čo od nich ozaj nikto nečakal. Tiež by sme to radi vedeli.