7. 5. 2002
Dzurindu chcel dav lynčovať, jeho úradníci cenzurovaťUplynulú sobotu navštívil predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, spomienkovú slávnosť k výročiu úmrtia zakladateľa československej štátnosti, gen. M.R. Štefánika. Pietny akt na Bradle mal však nečakaný priebeh. Nie po prvý raz počas svojej kariéry si premiér, ako vravia bratia Česi, "neviděl do huby". Potom, čo voči jednej žene poznamenal, že má na hodinu nižší príjem než ona, sa okolitý dav rozhneval tak, že politikovi nešlo o kožu len vďaka úsiliu početnej ochranky. Absolútne škandálne je ale najmä počínanie si Úradu vlády. Jeho fukcionári sa pokúšali verejnoprávnu tlačovú agentúru ovplyvniť, aby o incidente nepísala. Ani tu nejde o prvý podobný počin Dzurindovej garnitúry.
|
Najprv citujme zo správy, ktorú publikoval denník SME : "Po sobotňajšom oficiálnom programe pietnej spomienky pri Mohyle M. R. Štefánika na Bradle začali na premiéra Mikuláša Dzurindu nadávať ľudia z davu, do ktorého premiér vošiel. "Situácia bola veľmi napätá. Ak by sa nepredrali k Dzurindovi ochrankári, tí ľudia by ho napadli," povedal SME spravodajca agentúry TASR Roman Tarabus. Pri slovných potýčkach medzi premiérom a davom bol z novinárov jediný. "Keď som odišiel, volal mi pán Mikle z úradu vlády a tlmočil mi požiadavku premiéra, aby som o konflikte nepísal, prípadne ho spomenul len okrajovo. O pol hodiny mi volala zmenárka, že má pokyn od vedúceho redakcie domáceho spravodajstva. Aj im volali z úradu vlády," tvrdil Tarabus. Správa, ktorú odoslal do redakcie na uverejnenie, sa do servisu dostala v skrátenej podobe. Do správy sa nedostali vulgárne nadávky ľudí na adresu premiéra, ako napríklad "postav sa nám, ty tajtrlíček", alebo "ešte sa stretneme, ty debil". TASR vyškrtla aj informáciu spravodajcu Tarabusa, že premiér Dzurinda na útoky odpovedal. Zástupca riaditeľa Tlačového a informačného odboru úradu vlády Zenon Mikle potvrdil, že do TASR telefonoval, ale nechcel vyvíjať nátlak, len sa snažil "o dohodu". "Povedal som, že by bolo vhodné, aby tam nejaké veci nedali. Agentúra TASR by mala písať, čo sa dialo oficiálne," povedal Mikle." Už pred voľbami 1998 sa vynorila dodnes plne neobjasnená aféra, kedy mali do vreciek mienkotvorných novinárov plynúť úplatky zo straníckej pokladnice Dzurindovej strany SDK, ako odmena za vytváranie pozitívneho mediálneho obrazu. Škandál sa podarilo uhasiť vytrvalým zapieraním zainteresovaných, hoci si bolo možné o veci právom myslieť svoje. Svojrázny prístup bývalého výpravcu ku potenciálnej kritike sa prejavil napríklad keď mal v besede vo verejnoprávnej Slovenskej televízii zasadnúť voči energickej predsedníčke Slovenskej národnej strany, Anne Malíkovej. Do štúdia odkázal, že ak redaktori nezmenia skladbu účastníkov, odmieta prísť. Spravodajská redakcia tak v tichosti aj urobila. Do manuálu takej BBC o práci demokratických médií, túto udalosť asi neprevezmú, mohli by sme ironicky komentovať. Šéfredaktorku spravodajstva STV ani nenapadlo protestovať - pôsobí na svojom poste pokojne ďalej. Aj na našich stránkach sme nedávno rozoberali, ako vedenie novej spravodajskej televízie TA 3, ktorej šéfuje bývalý Dzurindov hovorca Martin Lengyel, dostalo na vrcholne neštandardnú reklamnú zmluvu vopred takmer 200 miliónov korún od skrachovaného podvodného nebankového subjektu Horizont Slovakia. Aj ostatné okolnosti vzniku tejto stanice sú viac ako netransparentné. Nemusí ísť len o konkrétne ekonomicko - podnikateľské, či politické počiny premiérovej garnitúry. Novinárov stále viac dráždi jeho bohorovný štýl komunikácie, kedy na kritické otázky pravidelne odpovedá - výpočtom úspechov svojej vlády. Tomu ale vonkoncom nezodpovedá verejná mienka, podľa prieskumov ktorej vyše 50 percent občanov považuje M. Dzurindu za nedôveryhodného politika. Inak povedané, má viac nedôvery, ako všetci jeho kolegovia dokopy - samozrejme vrátane toľko démonizovaného Vladimíra Mečiara. Komentárov azda mnoho netreba. Možno len pripomeňme, že starí českí novinári pamätajú prostonárodné pomenovanie niekdajšieho denníku Národní politika. Ľud ho volal "Čubička". Podoba pomenovania s označením dievky, ktorá vlezie pod perinu každému kto zaplatí, nebola náhodná. V roku 2002 by sme na Slovensku od vlády, ktorá o sebe tvrdí že je proeurópska a navýsosť demokratická, mali právom očakávať celkom iný prístup - zďaleka nielen k médiám. |