Ambiciózna tvár na slovenskej politickej scéne, poslanec NR SR a predseda vlastnej strany Smer Robert Fico, sa zameral už viac ráz na získavanie bodov u verejnosti formou iniciatív na sprísnenie legislatívy. Jedným z jeho návrhov je aj obnovenie inštitútu tzv. ochranného dohľadu. Ten porevoluční zákonodarcovia vypustili z legislatívy po roku 1989. Pripomeňme si, že dovtedy musel ten, komu rozsudkom dohľad uložili, každých 14 dní hlásiť na Verejnú bezpečnosť svoje zdroje príjmov a spôsob života. Musel tiež napr. strpieť prístup policajtov do svojho obydlia. Pri kritike "totalitného" ustanovenia asi novopečení demokratickí horlivci zabudli, že podobné predpisy pre nebezpečných delikventov platia aj v nejednej vyspelej a vonkoncom netotalitnej krajine, napr. vo Francúzsku.

Zatiaľ ale R. Fico nezožal so svojou iniciatívou prílišný úspech. Koalično - vládni odporcovia mu vyčítajú, že v podstate iba odpísal staré formulácie zákona zo sedemdesiatych rokov. Jednou vecou je ale nejaké to úzko odborno - právne chápané stanovisko, s ktorým sa necítime byť povolaní polemizovať. Záležitosťou celkom inou však ostáva vnímanie užitočnosti veci občanmi - rozumej voličmi. Tí by iste obnovu ochranného dohľadu vo veľkej väčšine uvítali. Ľudia totiž až príliš často vidia minimálne možnosti štátnych orgánov v efektívnom boji proti zločinnosti. Či to chceme pripustiť alebo nie, existuje aj kategória nenapraviteľných delikventov, ktorých osobnosť je narušená natoľko silne, že normálny život bez dozoru už nie sú schopní viesť. Nemusí ísť pritom len o nejakých lúpežných vrahov, apod. Stačí keď máme do činenia dajme tomu s chronickým vreckovým zlodejom. Jeho neustále zatýkanie - pokiaľ ku nemu vôbec dôjde - sa evidentne míňa účinkom. Základná otázka znie, či má mať spoločnosť právo kontrolovať jeho život. Kde končia ľudské práva toho, kto sa chce brániť a kde začínajú zločincove ?

Politikovi Ficovi vyhadzujú na oči, že koná populisticky a vytrháva účelovo a sebapropagačne jeden zákon z celej sústavy práva. Lenže už staré príslovie hovorí o tom, ako je lepšie zažať aspoň jednu sviečku, než nadávať na tmu. Cieľom Fica je nesporne hlavne jeho vlastná budúca kariéra, kde vôbec nie je nereálne, že koncom roku zasadne do premiérskeho kresla. Výťahom doňho mu budú mnohé sľuby. Samozrejme, zaiste nie všetky mieni úprimne splniť. Ale aspoň tie, ktoré ho nič nebudú stáť, a prinesú mu značnú popularitu, pravdepodobne zrealizuje. Ochranný dohľad medzi ne môže patriť.