Priamo v srdci Spiša, v okresnom meste Spišská Nová Ves si iba málokto prizná, že v 30-tych rokoch nášho storočia patrili krásne domy jedinečne dlhého námestia Židom. Po tejto komunite ostal po úpenlivom snažení Slovákov v 40-rokoch 20. storočia až 1, slovom jeden Žid. Počas komunizmu sa dostalo historickým pamiatkam iba málo pozornosti, domy chátrali a jediní, ktorí boli ochotní nasťahovať sa aj do týchto stredovekých rozvalín, boli Rómovia. Bolo to jednoduché - nemáme ich na očiach, sedia v zadných traktoch domov, netlačia sa k nám, na naše novovybudované sídliská.

Po politickej zmene v roku 1989 sa veci javili inak. V priebehu desaťročia sa zvýšila rómska populácia, v majorite sa utužujú predsudky a opravujú sa (po vzore Košíc) námestia. Deje sa tak hlavne kvôli turistom, pretože tí väčšinou nechodia do satelitných sídlisk a domáci tak majú pred návštevníkmi menej hanby. "Naj aspoň kolo ratuša naj neňi bordeľ...,"* ozýva sa z úst starousadlíkov.

Rómovia si nové zmeny neveľmi všímajú, odjakživa sú uzavretou komunitou so zvýšeným záujmom o vlastné prežitie. V spoločnosti rastie počet nezamestnaných a neplatičov.

Z náhodných squatterov /skvoterov/ sa zo dňa na deň stávajú dlžníci a neprispôsobiví občania. V nových ekonomických podmienkach nie je nezaujímavá aj obchodná stránka domov na zrekonštruovaných námestiach. Menšie sídla, kde je tzv. rómsky problém ešte výraznejší, sa snažia o čoraz viditeľnejšie odčlenenie od kumulujúcich problémov rómskych osád. Obce väčšinou nemajú dostatok peňazí na radikálny rez a o dlhodobé riešenia Slováci nestoja z jednoduchého dôvodu - nie sú tak viditeľné ako narýchlo opravené námestie.

Ako uvádza M. Vašečka, zväčšuje sa v našom štáte miera odmietania iných - tzv. sociálny dištanc. V roku 1999 hovoril jeden z prieskumov verejnej mienky o tom, že 86,8 percenta obyvateľov Slovenskej republiky nechce za suseda Róma a 60 percent populácie prijíma oddelenie od rómskej komunity. Medzi piatimi základnými krokmi, ktoré otvárajú možnosti pre ďalšiu diskrimináciu, uvádza aj "snahu o vysťahovanie Rómov z centra obce, mesta a následná snaha o ich izoláciu."

V priebehu dvoch rokov od zverejnenia podobných varovaní na vývoj v našom štáte je Spiš, ako sa to stalo už neraz, ideálnym príkladom pravdivosti sociologických prognóz. V okrese Spišská Nová Ves je 22 osád z celkovo uvádzaného počtu 620 v celej republike. V tomto okrese žije 14 tisíc Rómov, najmä vo vidieckych sídlach. V Spišskej Novej Vsi dosahuje ich počet hranicu troch percent (z približne 40-tisíc obyvateľov). Údaje samotnej rómskej komunity hovoria o čísle 1500 až 2000 Rómov žijúcich v tomto meste.

Napriek prezentovanej snahe riešiť stav života Rómov v okrese má väčšina krokov skôr estetický efekt, milióny vložené do zmeny iba vylepšujú mejkap na tvári stredného Spiša. Zaujímavo pôsobia vyjadrenia "starostlivých" starostov, ktorí po desaťročiach nevábneho spolunažívania s Rómami žiadajú pre nich vytvorenie vlastnej samosprávy. Presídlenie rómskej osady alebo geta je prvým krokom k odstráneniu rómskeho etnika z mapy obce/mesta. Zámer je zreteľný - geografické vyčlenenie, prípadná výstavba nových domov na okraji obce a následné odčlenenie sa od nežiadúcich. Porevolučná citlivosť na ľudské práva už nedovoľuje Slovákom írečité riešenia, ktoré zvykli realizovať počas socializmu. Prípady slovenskej formy pogromu (bitie Rómov a ich vyhnanie z obce) sa diali (údajne...) v Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi v 50-tych rokoch rovnako ako (údajne...) v neďalekom gemerskom Vlachove v rokoch 80-tych. Najideálnejšou demokratickou formou vyhnania Rómov z obce/mesta je zákonne prípustné vytvorenie novej samosprávy, výlučne rómskej. Majorita napriek mnohým vnútorným pokrokom naďalej sníva o útulných, výlučne rómskych sídliskách typu Dobrá Voľa pri Spišských Vlachoch.

Pozrime sa na historiu getha a jeho črty v slovenských podmienkach. Presídľovanie neplatičov do okrajových častí miest a ekonomická migrácia vytvára situáciu len na prvý pohľad podobnú Benátkam. Rómovia nie sú nábožensky vyčlenení od ostatného obyvateľstva, chýba im aj výrazný moment vnútornej podpory vlastnej komunity. Rovnako však platí v tejto komunite kastovný princíp a delenie sa na princípe miesta odkiaľ daná skupina prišla. Geto nie je nikdy homogénnym celkom, ako si to predstavujú tí hovorcovia majority, ktorí používajú obľúbenú frázu "Nech si idú k svojim, tam im bude lepšie..." Heterogénnosť vytvára negatívny efekt zvyšovania kriminality, presídľovanie do geta je sprevádzané ďalším prisťahovalectvom z okolitých osád. V prípade, keď majorita postaví pre nežiadúcich obyvateľov byty takpovediac zadarmo, sa tento prílev ešte viac zvýši. Rómovia sa sťahujú do nového geta s naivnou vierou, že sa im zo šťastia svojich blížnych čosi ujde.

Tí, ktorí (chtiac, či nechtiach) vytvárajú geto, veria, že sa segregáciou zmažú konflikty menšiny a majority. Segragácia však v prvom rade prináša menej poznania o iných ľuďoch, to prináša strach a ten zas plodí násile. Tak sa to cyklicky stávalo v Benátkach a tak to môžeme očakávať aj na Slovensku. Vybudovanie infraštruktúry geta a jeho legalizácia neprináša zmenu spoločenstva, iba jeho ukrytie pred zrakom ostatných. M. Vašečka uvádza, že rómske spoločenstvo je v tzv. fázovom posune voči nerómom, čo sa týka demografického vývoja. Rómska populácia je v tomto bode rovnaká ako Slováci pred pár desiatkami rokov. Iba pozitívny sociálny tlak mení správanie sa Rómov, menia ich (ako každého) životné príležitosti, najmä pracovné. A tie sú v gete minimálne alebo žiadne...

PROGNÓZY MLADÝCH SÚ NEPRÍJEMNÉ

Bronislav Bátor je manažérom nemenovaného elektrotechnického podniku v regióne Spiša. Pokúsil sa doviesť do konca predstavu o meste Spišská Nová Ves, v ktorom žije, o Rómoch v ňom."V súčasnosti žijú tunajší Rómovia vo viacerých štvrtiach mesta a jeho sídliskách. Priamo v centre Spišskej Novej Vsi sú ulice a domy, v ktorých žijú. Pokiaľ ich mesto nepresťahuje, vzniknú v centre dve, tri menšie ghettá. Majoritná časť obyvateľstva prestane do týchto štvrtí chodiť, ale kontakt s väčšinou sa výraznejšie neobmedzí. Rómovia by boli viac zžití s ostatným obyvateľstvom, v každom prípade by to však bolo ghetto," tvrdí 26-ročný B. Bátor. O súčasnosti si nerobí ilúzie, neromantizuje ani Rómov. Nikdy nenavštívil tunajšiu osadu Vilčurňa, z ktorej sa pomaličky stáva sklad nežiadúcich občanov, stretával sa s Rómami v centre mesta a v okolitých obciach. "Mladí v meste sa kamarátia aj s "bielymi", majú menej predsudkov ako Rómovia v dedine. Je to veľký rozdiel. V krčmách v Spišskej Novej Vsi sedia mladí Rómovia aj nerómovia za jedným stolom, majú rovnaké problémy aj záľuby," konštatuje B. Bátor. Jeho druhá verzia vývoja spolužitia s rómskou menšinou v Spišskej Novej Vsi počíta s vysídľovaním Rómov: "Je to verzia napríklad terajších Bystrian. Plusom je, že Rómovia budú mať na jednom mieste svoje školy, zvýši sa ich národné povedomie, ale budú segregovaní, prehnane si viem predstaviť napríklad zriadenie zvláštnej rómskej futbalovej ligy. Budú v menšom styku s nerómami, stratia kontakt, ľudia ich budú inak posudzovať. O dvadsať rokov bude vyzerať Vilčurňa takto - prisťahujú sa sem Rómovia z okolitých dedín, bude ich možno aj 20-tisíc. Budú mať vlastnú samosprávu, zvolia si starostu a odtrhnú sa od mesta. Bude to na princípe - vy sa nestarajte do nás, my sa nestaráme do vás," predvída B. Bátor.

Sám o sebe tvrdí, že je dobrou vzorkou postoja k Rómom v Spišskej Novej Vsi. Nerómov nazýva bielymi, svoje postoje k menšinám menil iba ťažko. "Moje okolie si väčšinou myslí, že najlepšie bude presťahovať ich na miesto, kde nebudú na očiach. Videl som rôzne ghettá, napríklad v Španielsku, podľa mňa je vznik ghetta nevyhnutný jedným alebo druhým spôsobom," dodáva B. Bátor.

Mladí Rómovia z mesta majú zo súčasného vývoja takisto zmiešané pocity. Vysokoškolák Miroslav Čonka je mestským chlapcom, takže problém dôverne pozná. "Vzhľadom k tomu, že mestskí Rómovia v Spišskej Novej Vsi sú zväčša neplatičmi bytov, ktoré obývajú, budú v najbližšej dobe presťahovaní do takzvaných sociálnych bytov na okraji mesta. Túto vrstvu netvoria len Rómovia, ale aj nerómovia, ktorí by mali bývať spolu. Osobne si myslím, že problém nie je len v neplatení nájomného, ale aj kriminality v centre mesta, s ktorou si mesto nevedelo poradiť," uvádza M. Čonka. Faktom ostáva aj podiel Rómov na trestnej činnosti v centre mesta. Išlo najmä o malé krádeže v obchodoch, alebo organizované krádeže počas známeho letného Spišského trhu.

"Po viacerých rokovaniach sa tunajšie mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že investuje značné prostriedky do výstavby nových domov alebo sociálnych bytov mimo centra Spišskej Novej Vsi. Navyše mali záujem rôzne podnikateľské skupiny o odkúpenie domov na podnikanie," hovorí M. Čonka. Podľa neho vznikne v lokalite Vilčurňa osada, v ktorej bude čoraz viac Rómov. "Môže to vyústiť do situácie, že tam vznikne samospráva a Rómovia nebudú mať možnosť integrovať sa do spoločnosti. Ide o životné návyky, ktoré by títo Rómovia získali. Ale takto sa veci vyriešia rýchlo a mesto bude mať naoko pokoj. Teraz je vo Vilčurni komunita rozdelená do kást, sú tam úžerníci aj bedári. V osade nemajú Rómovia šancu zamestnať sa, ľudia si potom požičiavajú peniaze, ktoré splácajú úžerníkom a keď nemajú z čoho žiť, tak vzrastá v okolí osady kriminalita. Prečo? Odpoviem si sám. Lebo ich nerozumne presťahovali," tvrdí M. Čonka.

Spolužitie s nerómami je podľa neho dôležité pre rozvoj rôznych stránok Rómov.

"V osade nemá otec šancu ustrážiť svoju dospievajúcu dcéru, tak ako v meste. Mne dalo toto spolužitie aj negatíva aj pozitíva. Často som sa stretával s vetou, na ktorú som nevedel reagovať - Ty nie si cigán. Ale tým, že som žil medzi nerómami, mal som oveľa viac životných možností, dispozícií a výhod. Pripadám si flexibilnejší, pretože som mal oveľa viac podnetov ako ľudia v osadách," dodáva 21-ročný M. Čonka.

SITUÁCIU SKOMPLIKUJÚ "BIELI" NEPLATIČI

V poslednom informačnom mesačníku hovorí primátor mesta Ing. Karol Mitrík o bytovej situácii v Spišskej Novej Vsi. Za posledných osem rokov predalo mesto 2320 bytov. Vo vlastníctve mesta ostáva ešte päť percent bytov. "Bytov nie je veľa, ale nedoplatkov na nájomnom je neúrekom. Posledné hodnotenie ukazuje, že urýchlene musíme postaviť azylové domy na Vilčurni, aby tí, ktorí sa nechcú prispôsobiť podmienkam vyplývajúcich z nájomných zmlúv, odišli bývať (použijem možno tvrdé slová) na okraj spoločnosti. V socializme bola táto skupina definovaná ako príživníci, dnes túto skupinu môžeme pomenovať ako paraziti, ktorí v 95% prípadov takto konajú s plným vedomím," tvrdí Ing. K. Mitrík v príhovore k občanom mesta. Nikto nemôže obviniť mesto Spišská Nová Ves z rasovo motivovaných činov. Medzi neplatičmi, ktorých presťahujú do Vilčurne je veľa nerómov. Ale deti prevažnej časti spišskonovoveských Rómov potom budú vyrastať v spoločnosti ľudí, ktorých sám primátor nazval parazitmi.

AKO SA UTEKÁ Z GHETTA?

Cieľom tohto materiálu bolo položiť si základné otázky spojené s problematikou ghettizácie (ghettoizácie) na strednom Spiši. Hrozba informačného ghetta, ktoré máme v súvislosti s danou témou, neustále na zreteli, je možné odstrániť len dialógom s kompetentnými štátnymi úradníkmi, zástupcami samosprávy a zúčastnenými osobami.

Ak si chceme všimnúť zvláštnosť inak prirodzeného, ak sa snažíme, ako vravia sociológovia "preniknúť za fasádu spoločnosti", je nutné sa obzrieť do minulosti. V týchto dňoch umrela posledná pamätníčka holokaustu, obyvateľka Spišskej Novej Vsi židovského pôvodu, pani Margita Teitelbaumová. Týmto odchodom sa prakticky dovŕšili zámery Slovenského štátu so Židmi na území mesta Spišská Nová Ves. V posledných rokoch žila v gete vlastných spomienok na hrôzy nacizmu. Kvôli podobným hrozbám vznikajú takéto materiály.

Použité materiály:

Mesežnikov M., kol.: Súhrnná správa o stave Slovenska 1999

Virtual Jewish Library

Kultúrno-spoločenský mesačník mesta Spišská Nová Ves, marec 2002

Autor je z Romské tiskové agentury.