Debata o bezpečnosti prenosu informácií nie je na Slovensku novinkou. Tak trocha šokujúcim zistením je priznanie nejedného vládneho - nielen teda opozičného - politika, že sa v tomto smere vôbec necíti byť bezpečným. V tomto zmysle hovoril napríklad donedávna vysoký parlamentný funkcionár, poslanec NR SR, Peter Weiss. Špecializované firmy majú slušný zisk z pravidelného monitorovania centrál politických strán za účelom odhalenia skrytých mikrofónov. Aj tak však je údajne bežný postup, kedy najzávažnejšie rokovania prebiehajú za hranicami niektorého susedného štátu. O vyberaní batérie z mobilu ani nehovoriac.

Kto sa koho bojí ? Najbližšie pravde bude odpoveď , že každý každého. Korene siahajú do čias pôsobenia obávanej tajnej služby SIS, vedenej za premiérovania Vladimíra Mečiara Ing. Ivanom Lexom. Tento muž a jeho verní si aj po svojom vyhodení po zmene vlády v roku 1998 mali ponechať zariadenie na odposluch mobilných telefónov. Toto je ale iba búrka v pohári vody. Spomenutý systém môže slúžiť iba na monitorovanie starších mobilov technológie NMT, ktoré už tvoria iba minimálnu časť trhu. O možnosti odposluchu šifrovanej digitálnej telefónie GSM sa síce mnoho hovorí, ale praktické výsledky, najmä dosažiteľné "neastronomickými" nákladmi, ešte v praxi zaznamenané neboli. Verejnosti sa však ústami šéfov oboch operátorov slovenského GSM nástojčivo pripomenul fakt, s ktorým sa nikto veľmi nechválil. V počítačových riadiacich centrách majú zabudované "čierne skrinky", umožňujúce štátnym orgánom v podstate ľubovoľný a nekontrolovaný vstup do siete. "Nevieme do akej miery sa tak deje a ani to nechceme vedieť", hovoria manažéri spoločností Eurotel i Orange, ktoré by bez splnenia tejto podmienky proste nedostali licenciu. Jednou vecou je však možnosť operatívneho odposluchu, vecou celkom inou priebežné zaznamenávanie celej komunikácie v sieti. Tá by bola možná iba za naozaj neúmerné peniaze, ak si predstavíme uvažovaný nevyhnutný objem dát, ktorého záznam za dajme tomu rok by nevyhnutne vydal na potrebu robotizovaného veľkoskladu digitálnych médií.

Hlavný problém samozrejme spočíva v ľuďoch. Obavy okolo odposluchov nieže nejakými nepriateľskými tajnými agentmi, ale z vlastných radov, ilustrujú skutočnú tvár spoločenskej morálky a politickej kultúry, ku akej sme sa na Slovensku za uplynulé roky dopracovali.