České století a jeho objektivita

26. 11. 2013

Vzhľadom na populárne trendy hodnotenia obdobia rokov 1948 - 1989 som nečakal úplnú objektivitu týchto hraných dokumentov, realita však "predčila" všetky moje očakávania. Myslím, že zbytočná a pomerne nevkusná nahota prezidenta Beneša, rovnako ako snaha o vykreslenie komunistických politikov ako primitívov napchávajúcich sa na schôdzi párkami, ktoré konzumujú rukami v ostrom protiklade s vyberanými spôsobmi neúspešných stredo-pravých politikov ma moc nezaskočili a ani by ma nemotivovali k reakcii. Ešte aj močenie do Vltavy spojené s popíjaním alkoholu a hádzanie ohryzkov z jablka do historickej vázy sa dá chápať ako súčasť dnes tak populárnej a úspech zaručujúcej protikomunistickej propagandy. Čo ma ale úplne šokovalo a pobúrilo bolo označenie Antonína Zápotockého ako "kápa z koncentráku" z úst postavy Klementa Gottwalda v časti "Všechnu moc Stalinovi".

Účasť na nacistických zločinoch bola po skončení druhej svetovej vojny charakterizovaná ako vojnový zločin a najvýznamnejší páchatelia boli potrestaní medzinárodným tribunálom v Norimbergu. Nacistickí kolaboranti boli potrestaní v jednotlivých krajinách podľa vnútroštátneho práva, v povojnovej tzv. tretej Československej republike na základe tzv. benešových dekrétov, z ktorých sa na potrestanie kolaborantov vzťahoval dekrét z 19. júna 1945 o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových súdoch. Tieto dekréty boli ratihabované zákonom č. 57/1946 Zb. V povojnovom období, keď väčšina občanov Československa bola nejakým spôsobom postihnutá hrôzami vojny, prebiehalo identifikovanie a stíhanie vojnových zločincov a kolaborantov veľmi aktívne a je málo pravdepodobné, že by sa jeden z čelných politikov jednej z najsilnejších politických strán takémuto stíhaniu vyhol, pokiaľ by bolo dôvodné. Rovnako si myslím, že pokiaľ by to bolo čo len trochu možné, predstavitelia protikomunistických strán by stíhanie za takýto zločin u vrcholného predstaviteľa KSČ uvítali a politicky využili. Že sa tak nestalo je asi dostatočným dôvodom, spĺňajúcim kritérium objektívnosti aj podľa dnešných zaujatých a neobjektívnych pohľadov.

Antonín Zápotocký a jeho manželka Marie boli zatknutí hneď v začiatku nacistickej okupácie a celú vojnu prežili väznení v koncentračných táboroch (Antonín Zápotocký bol najskôr väznený na Pankráci, neskôr v Drážďanoch a nakoniec až do roku 1945 v koncentračnom tábore Sachcenhausen, jeho manželka v Terezíne a neskôr v Ravensbrucku). Že sa k nim nacisti ako ku komunistickým väzňom nechovali ohľaduplne sa dá predpokladať. Ohováranie o tom, že A. Zápotocký pôsobil v koncentračnom tábore ako "kápo" sa ukázalo ako nepravdivé a dementovala ho aj holandská vláda, na vraždení občanov ktorej sa mal podieľať.

Televízia patrí k najvplyvnejším nástrojom masovej komunikácie. Fakty zverejnené v televízii chápu ľudia často aj bez racionálneho dôvodu ako pravdivé a veria im. Je takto ľahké vytvoriť predstavu, ktorá sa potom len ťažko vyvracia a v duchu pravidla že "na každej klebete je trochu pravdy" sa vlastne úplne vyvrátiť nedá vôbec. Vplyv KSČM v ČR neustále narastá asi najmä vďaka neustálemu zhoršovaniu kvality života bežných ľudí v prostredí oligarchického korporatívneho kapitalizmu, ktorým sú už ľudia znechutení. Bohužiaľ ani verejnoprávna televízia si nezachovala svoju povinnú nestrannosť a pre poškodenie nepohodlnej strany si nástroje nevyberá. Označenie A. Zápotockého za "kápa v koncentráku" však presiahlo morálne hranice, ak vôbec nejaké sú, protikomunistickej propagandy a pomaly sa blíži k praktikám podobným zapáleniu ríšskeho snemu. Nemožno totiž zabúdať na tisíce komunistov, ktorí v Čechách, na Morave a na Slovensku patrili k najaktívnejším bojovníkom proti nacizmu a ktorí v koncentračných táboroch zahynuli. Má snáď Česká televízia záujem túto časť odboja v očiach dnešnej generácie poprieť a zdiskreditovať?

Právne systémy oboch našich štátov sa ešte stále dosť podobajú. V každom demokratickom právnom poriadku platí princíp prezumpcie neviny, teda, že na každého sa hľadí ako na nevinného, pokiaľ o jeho vine nerozhodol súd právoplatným rozsudkom. V českom právnom poriadku je táto zásada zakotvená § 2 ods. 2 Trestného poriadku. Vyslovovať sa o niekom ako o vojnovom zločincovi, alebo kolaborantovi bez toho, aby bol za takýto čin, ktorý sa aj v ČR považuje za trestný, je teda hrubé porušenie tejto zásady a v prípade českého právneho poriadku aj samotného zákona. Ďalej v Trestnom zákonníku ČR § 184 klasifikuje ohováranie ako trestný čin, ktorý môže byť podľa ods. 2, ak je spáchaný televíziou, potrestaný až dvoma rokmi odňatia slobody a zákazom činnosti. Odvysielaním uvedenej informácie bol Antonín Zápotocký krivo a bezdôvodne obvinený z jedného z najzávažnejších trestných činov vôbec. Táto skutočnosť nejako nesúvisí s jeho činnosťou vrcholového politika KSČ, ktorá môže byť predmetom objektívneho historického výskumu. Je alarmujúce, ak sa takéhoto ohovárania dopustí vo svojej relácii verejnoprávna televízia, ktorá má prispievať k informovaniu a vzdelávaniu verejnosti.

Tento list adresujem ako otvorený Českej televízii, zároveň ho posielam KSČM, ktorá by snáď ako reformovaná nástupkyňa KSČ mohla tiež odsúdiť takéto zavádzajúce konanie. Zároveň posielam tento list internetovému denníku Britské listy.

Verím, že aj napriek tomu, že píšem svoj list v slovenskom jazyku, nebude to adresátom prekážať v jeho pochopení. Z úcty k českému jazyku používam slovenské ekvivalenty názvov zákonov, aby som sa vyhol prípadnému skomoleniu českých výrazov.

Dúfam, že sa Česká televízia v budúcnosti vyvaruje ďalšieho hrubého zavádzania ľudí a že sa bude snažiť obhájiť svoje postavenie kvalitnej a objektívnej verejnoprávnej televízie.

S pozdravom

Jozef Ševčík

Vytisknout