Krátko nato sme zistili, že vo vedení spoločnosti budujúcej jadrovú elektráreň v Seabrooku, ďalej vo vedení banky, ktorá túto stavbu financovala, a vo firme dodávajúcej na stavbu robotníkov, sedeli tí istí ľudia. A tí si medzi sebou rôzne presúvali peniaze bez akéhokoľvek dohľadu verejnosti. Podľa nás pritom presne takéto správanie bánk viedlo v 30. rokoch k vzniku Veľkej hospodárskej krízy. Aby sme na to upozornili, rozhodli sme sa počas výročnej schôdzi akcionárov banky zinscenovať pred jej vchodom malé divadielko. Prezlečení za bezdomovcov sme chceli vytvoriť zástup ľudí čakajúcich na jedlo, ktorý by pripomínal tzv. "soupline"- výjav známy práve z obdobia krízy. Na polievku sme použili zeleninu z obchodu, v ktorom som vtedy pracoval a kde som jej musel každý deň veľké množstvo vyhadzovať. Zistili sme však, že nás nebude na vytvorenie zástupu dosť, tak sme zašli večer pred akciou do ubytovne pre bezdomovcov a vyhlásili sme, že zajtra chystáme protest proti banke a že tam budeme rozdávať jedlo. Prekvapilo nás, že sa ich tam ráno objavilo vyše 70. Akcia dopadla výborne, akcionári sa pristavovali, diskutovali s nami i bezdomovcami. Na konci tohto krásneho dňa sme sa rozhodli opustiť naše vtedajšie zamestnania a naplno sa venovať rozdávaniu vyhodeného jedla v uliciach. A tak sme začali každé ráno obchádzať obchody a pekárne, zbierali sme vyhodené potraviny, a tie ďalej roznášali na rôzne miesta, akými boli azylové domy pre ženy, bezdomovecké ubytovne a podobne. Z toho, čo nám ostalo, sme pripravili vegánske jedlo, ktoré sme popoludní rozdávali na ulici a pritom upozorňovali na nejakú aktuálnu tému -- vojnu v San Salvadore, preteky v zbrojení, sovietsku inváziu do Afganistanu a ďalšie. Mávali sme tam aj hudobné vystúpenia, žonglovania, premietali sme filmy na plátno napnuté medzi stromami, boli to skvelé časy. Rozdávali sme jedlo aj na rôznych demonštráciách v Bostone, jazdili sme aj na akcie do New Yorku, Washingtonu či do New Hampshire.

FNB dlho fungovalo len v Bostone a blízkom okolí, až som sa v roku 1988 rozhodol odísť do San Francisca a založiť tam druhú FNB skupinu. A bolo to práve v San Franciscu, kde nás v auguste toho roku prvýkrát zatkla polícia kvôli chýbajúcemu povoleniu na rozdávanie jedla. O toto povolenie sme už dávno predtým žiadali, nikto však nereagoval. Až sa raz pri rozdávaní v Golden Gate Park vynorilo spoza stromov 45 policajtov, zatklo 9 našich dobrovoľníkov a zabránilo ľuďom bez domova dostať sa k stolíku s jedlom. Paradoxne sa vďaka tejto dosť medializovanej udalosti začalo k nášmu hnutiu hlásiť obrovské množstvo dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, ktorých opakovane zatýkali. Po prvej stovke zatknutí sa hnutie rozrástlo natoľko, že sme mohli rozdávať každý deň v týždni, navyše sa začali ako huby po daždi objavovať ďalšie skupiny v mestách naprieč USA.

Áno, v roku 1986 rozbehla federálna vláda rozsiahlu kampaň v mestách celej krajine, v ktorej vysvetľovala, že ľudia bez domova škodia biznisu a že by mali byť zatýkaní a vytláčaní z centier miest. Ale v roku 1988, keď sme boli prvýkrát zatknutí my, si už veľa ľudí uvedomovalo, že vláda robí z niektorých našich susediek a susedov zločincov len preto, že nemajú peniaze na bývanie. Niektorí Američania si určite vraveli: Správne, zbavme sa bezdomovcov!, ale časť už pochopila, že zostať bez domova môžu zo dňa na deň aj oni. Vnímali, ako sa spoločnosť stáva neľudskou a to naše zatknutie chápali ako jeden z ďalších znakov toho, ako sa život v USA stáva čoraz ťažší pre normálnych ľudí.

To, že sme teroristi, sme prvýkrát zistili v roku 1988, keď jedna naša dobrovoľníčka bola na návšteve u svojej priateľky a jej manžel, člen národnej gardy, uvidel jej kabát s logom FNB a povedal: Práve sme strávili 3 dni študovaním FNB, jednej z najtvrdších teroristických organizácií v USA. A to bolo v roku 1988, takže teroristami sme už celkom dlhú dobu (smiech). Za Busha sme síce mali viac problémov než za Clintona, od nástupu Obamu sa to však zdá byť ešte horšie. Momentálne máme obrovské problémy v našej skupinke -- boli sme infiltrovaní štátnymi orgánmi, prišli sme o stredisko, infiltrovaní nám ukradli peniaze. S podobnými problémami zápasia aj ostatné FNB skupinky, taktiež rôzne anarchistické, ľavicové či mierové hnutia po celom USA. Takmer každý mesiac sa z médií dozviem o ďalšom FNB dobrovoľníkovi, z ktorého sa vykľul agent FBI. V mnohých amerických mestách nám proste oznámili, že rozdávať jedlo môžme, ale nesmieme mať pri tom žiadne informačné materiály, či transparent. Inde zas nesmieme rozdávať jedlo vôbec. Ešte za Busha mal jeden agent FBI prednášku na texaskej univerzite pre študentky a študentov ústavného práva. V powerpointovej prezentácií mal zoznam desiatky najdôležitejších teroristických organizácií v Texase, ktoré je potreba infiltrovať. Medzi nimi bolo nielen FNB, ale aj Indymedia (nezávislá spravodajská sieť, ktorá vzišla z alterglobalizačného hnutia - pozn. PT). Odvtedy zatkli množstvo ľudí na základe obvinenia z terorizmu. Jedného z nich - Connora Casha, ktorého vo veku 20 rokov obvinili z podpaľačstva, označili za prvého amerického domáceho teroristu. Strávil niekoľko rokov vo vyšetrovacej väzbe, súd napokon vyhral a obvinenia vyvrátil, jeho rodina však prišla o všetky úspory.

Áno, majú strach. Systém je založený na tom, že potrebuje míňať. Ľudia v USA platia dane a polovica z týchto peňazí ide na zbrane. Tvrdia, že náš systém je taký skvelý, že nikto nemusí byť bezdomovcom alebo chudobným...samozrejme s výnimkou tých pár lenivcov. A keď niekto upozorňuje na obrovské výdaje na zbrojenie, tak oni tvrdia, že to je terorizmus. Lebo keď vyrobíme menej bômb, nepriatelia vyhrajú vojnu proti USA. A to je ohrozenie americkej bezpečnosti. Pretože al-Ká'ida nás porazí, ak nevyrobíme dostatok riadených striel ... alebo Taliban ... alebo ktokoľvek.

Áno, celé je to jeden veľký nezmysel.

Tak povedzme v Keni získavame všetko jedlo od zámožných ľudí. Faktom je, že je tam taká veľká núdza, že dokážeme rozdávať len sirotám rodičov, ktorí zomreli na AIDS.

Nemôžeme nakŕmiť každého, pretože tam na to jednoducho nemáme dosť jedla. V Nigérii rozdávame tak trochu tajne, len ľuďom trpiacim najviac. Je to taktiež jediná krajina, kde spolupracujeme s farmármi na pestovaní potravín. Peniaze na semená zháňame od bohatých ľudí -- a v Nigérií ich je veľa. Semená dáme farmárom a tí nám potom dajú časť úrody. Paradoxne je v Afrike pestované obrovské množstvo jedla, väčšina je však predávaná do Európy, či USA.

Odporúčame všetkým skupinkám, aby mäso, na ktoré natrafia, vzali do iných organizácií rozdávajúcich jedlo. Mäsom sa tak neplytvá a my sa zbavíme problémov s jeho skladovaním. Iné, profesionálne organizácie sú na skladovanie technicky lepšie vybavené, takže ho môžu servírovať zdravotne nezávadne. Je to teda aj otázka hygieny -- mäso sa rýchlo kazí, rýchlo sa v ňom množia baktérie a my naším jedlom, pochopiteľne, nechceme ubližovať. Taktiež ľudia, ktorí sa chodia na FNB najesť, už vegetariánske jedlo očakávajú. Chceme vo vegetariánstve povzbudzovať, pretože čím viac bude vegetariánok a vegetariánov, tým viac ľudí môžme nasýtiť.

Od niekoľkých skupiniek máme správy, že ľudia čakajúci na jedlo prepadajú zúfalstvu a dochádza aj k bitkám. Pozitívne však je, že sa mení postoj bežných Američanov a Američaniek k chudobným, ľuďom bez domova a aj k nám. Rešpektovaní sme sa stali najmä po tom, čo sa hurikán Katrina prehnal v New Orleans a my sme boli prví, kto priniesol do postihnutej oblasti jedlo. Medzi dobrovoľníkmi je čoraz viac bežných ľudí, a nie už len študenti a punkáči. Dokonca v niektorých mestách posielajú úrady sociálne slabších najesť sa k nám.