Táto zmluva by mala umožniť občanom odmietnuť konanie, ktoré bude v rozpore s ich svedomím. "Zmluva upraví oblasti, v ktorých ktorýkoľvek jednotlivec bude môcť uplatniť výhradu svedomia," vysvetľuje Lipšicov hovorca Richard Fides. Jarmila Lajčáková z University of Toronto však upozorňuje, že podľa návrhu zmluvy budú môcť občania odmietnuť konať to, čo budú pokladať za nedovolené podľa vieroučných a mravoučných zásad. "Pod výrazom 'vieroučné a mravoučné zásady` sa v návrhu zmluvy rozumejú zásady, vyhlásené Magistériom katolíckej cirkvi."

Iba pre katolíkov

Iné "vieroučné a mravoučné zásady" táto zmluva neberie do úvahy. Je teda logické, že sa netýka "ktoréhokoľvek jednotlivca", ale výlučne príslušníkov katolíckej cirkvi. Právnici pripúšťajú, že to tak nebude, lebo teoreticky je možné, že aj nekatolík, ba dokonca aj ateista môže vo svojom svedomí uznávať "vieroučné a mravoučné zásady" Magistéria katolíckej cirkvi alebo aspoň niektoré z nich. Nie je však jasné, či by takúto výhradu svedomia súd uznal. "Súdy môžu, naopak, dospieť k záveru, že iba osoby, ktoré sú členmi katolíckej cirkvi, sa môžu 'vyhradiť`. Výhrada uplatnená inými osobami môže byť považovaná za neodôvodnenú alebo za jej zneužitie," myslí si J. Lajčáková. Podľa ústavného právnika Ladislava Orosza táto zmluva "nesporne otvorí celý rad dnes možno ani 'netušených` právnych otáznikov a v praxi môže ohroziť zabezpečovanie niektorých základných práv a slobôd".

Dokonca aj minister Lipšic priznáva, že "ide naozaj o veľmi ťažkú problematiku". Návrh tejto zmluvy by vraj nepredložil, keby ho tým nepoverila vláda. "Zaviazali sme sa v základných zmluvách, že prijmeme osobitné zmluvy o výhrade svedomia -- teda máme medzinárodný záväzok vo vzťahu ku katolíckej cirkvi a vnútroštátny záväzok vo vzťahu k ostatným," vysvetľuje, prečo sa táto problematika nedá upraviť len novelizáciou slovenských zákonov.

Oľga Pietruchová z mimovládnej organizácie Možnosť voľby upozorňuje práve na riziko, že táto zmluva s Vatikánom bude nadriadená našim zákonom. "Nemáme problém, pokiaľ bude výhrada svedomia upravená demokratickým zákonom platným pre všetkých a zabezpečí aj výkon práv jednotlivcov opačnej strany. Takýto návrh zákona ministerstvo nepredložilo."

Zmluva má prednosť pred zákonom

Ministerstvo spravodlivosti sa bráni, že táto zmluva "priamo nezakladá práva a povinnosti fyzických osôb". Aj podľa neho bude výhradu svedomia upravovať vnútroštátny zákon. "Nie je prijateľné, aby normy ktorejkoľvek inej inštitúcie mali nadradený charakter nad normami nášho štátu, ak to naša ústava výslovne nepripúšťa. Zmluva nie je priamo aplikovateľná." Zdá sa však, že v tomto prípade nemá R. Fides pravdu. "Z hľadiska obsahu by malo ísť v tomto prípade o medzinárodnú zmluvu o ľudských právach a základných slobodách, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred (vnútroštátnymi) zákonmi," vysvetľuje L. Orosz.

K rovnakej interpretácii sa prikláňa aj právnik Radoslav Procházka. "K takýmto medzinárodným zmluvám je pred ratifikáciou potrebný súhlas Národnej rady. Tá tiež rozhodne, či ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi." Takýto postup pri schvaľovaní a ratifikácii zmluvy predpokladá aj jej dôvodová správa.

Podľa J. Lajčákovej to pravdepodobne povedie k tomu, že súdy sa pri svojom rozhodovaní budú riadiť zmluvou, akoby bola súčasťou nášho právneho poriadku. "Ak bude návrh zmluvy ratifikovaný ako ľudsko-právna zmluva, tak sú ňou sudcovia podľa článku 144 odsek 1 ústavy pri výkone svoje funkcie viazaní," upozorňuje. "Táto zmluva nie je samovykonateľná, upravuje len oblasti, v ktorých vnútroštátne zákonodarstvo upraví uplatnenie výhrady svedomia," opakuje hovorca ministra spravodlivosti. Podľa toho by sme sa po prijatí tejto zmluvy mali dočkať aj noviel možno až niekoľkých zákonov. Ak to aj je naozaj tak, otázkou zostáva, nakoľko slobodní budú poslanci NR SR pri ich prijímaní. Občania a súdy sa možno v konečnom dôsledku budú riadiť nie podľa zmluvy, ale podľa nových, slovenských zákonov. Lenže tie poslanci po schválení a ratifikácii tejto zmluvy budú musieť prijať, aj keby nechceli, lebo to bude náš neodškriepiteľný medzinárodný záväzok.

Rozhoduje Vatikán

Nami oslovení právnici upozorňujú, že výhradu svedomia umožňujú už dnes platné zákony. "Je to vec názoru. Pre mňa a mnoho iných platná právna úprava plne postačuje," hovorí Ladislav Orosz. Podľa všetkého má rovnaký názor aj samotný minister Daniel Lipšic. Povedal, že jediným dôvodom, prečo návrh tejto zmluvy predkladá, je náš záväzok zo základnej zmluvy medzi Slovenskom a Vatikánom. "Inak by som túto zmluvu neinicioval."

Paradoxne tým dokazuje, aké závažné dôsledky pre Slovensko základná i čiastkové zmluvy SR so Svätou Stolicou majú. Vo viacerých oblastiach prestávame konať ako samostatná a zvrchovaná republika. Prijímame medzinárodné zmluvy a následne aj zákony iba preto, lebo si to vyžaduje náš záväzok voči Vatikánu. Podobá sa to situácii pred naším vstupom do Európskej únie, resp. aj po ňom, keď sme upravovali a naďalej budeme musieť prispôsobovať našu národnú legislatívu legislatíve EÚ.

Je tu však zásadný rozdiel: o vstupe do Únie rozhodli občania v referende. Navyše legislatívu Európskej únie prijímajú orgány, ktoré svoju legitimitu a politickú či zákonodarnú moc získali od voličov (európske voľby v prípade Európskeho parlamentu či národné voľby v prípade Európskej rady a Európskej komisie, o ktorej rozhodujú vlády členských štátov EÚ). Zmluvami s Vatikánom sa však prispôsobujeme nevoleným orgánom cudzieho štátu.

Strach z konkordátov

Potvrdzuje to ustanovenie zmluvy, podľa ktorej spoločná "slovensko-vatikánska" komisia bude posudzovať všetky návrhy slovenských zákonov. Ak bude zmluva naozaj schválená a ratifikovaná, udelí dokonca mimoriadne právomoci vatikánskym orgánom pri posudzovaní, či v konkrétnom prípade občan výhradu svedomia uplatnil v súlade so zákonom, resp. s touto zmluvou. "Podľa jej návrhu 'poverený orgán Svätej Stolice` bude mať na požiadanie mandát vykladať vieroučné a mravoučné zásady rímsko-katolíckej cirkvi," vysvetľuje Jarmila Lajčáková.

Návrh zmluvy však nešpecifikuje, aká bude právna sila takéhoto výkladu, kto a v akých situáciách oň bude môcť či bude musieť požiadať. "Pravdepodobne akýkoľvek verejný orgán vrátane súdov bude môcť 'poverený orgán` požiadať o výklad. Sudcovia by teda mohli pri svojom rozhodovaní nasledovať výklad povereného orgánu katolíckej cirkvi, a teda nepriamo uplatňovať kanonické právo, akoby to bolo právo Slovenskej republiky."

A v tomto momente sa už dostávame na naozaj nebezpečnú pôdu. Nečudo, že sa o našu zmluvu s Vatikánom o výhrade svedomia začali zaujímať aj poslanci Európskeho parlamentu (EP). Viacerí z nich totiž majú podozrenie, že takéto záväzky idú za hranice, ktoré stanovuje spoločné európske právo. Problém je v tom, že zákony a v konečnom dôsledku rozhodnutia súdov už akoby neboli v rukách národných parlamentov, ale v rukách Svätej Stolice. Holandská poslankyňa Sophie in't Veld sa už dokonca oficiálne obrátila na Výbor EP pre občianske práva, spravodlivosť a vnútorné záležitosti, ktorý sa jej žiadosťou bude zaoberať práve v týchto dňoch.

Konkordáty medzi členskými štátmi EÚ a Vatikánom totiž začínajú naháňať strach.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO