Je to azda najpopulárnejší a najmedializovanejší odvolaný úradník v SR a v širokom okolí. Doniesol sa už chýr, že občania Valaskej zvažujú, že bojovníkovi za demokraciu, ktorý mal doteraz zalepené ústa, lebo bol obyčajný služobník-úradník, postavia sochu. Dosť bolo sarkazmu, každý má právo na názor, aj odvolaný úradník. Zarážajúce je, že tak dlho mlčal. Prehovoril by v prípade, že by bol naďalej štátnym úradníkom?

Čo Mojžiš vlastne povedal?

Bežnému občanovi oznámil, že sa na Slovensku rozkradol štátny majetok. Heuréka. Oznámil nám, že sa do toho zapájajú vysokopostavení politici za pomoci podnikateľov. Heuréka. Oznámil nám, že ho nemá rád akýsi Cibula, nejaký Tóth a Mitro. Heuréka. Oznámil nám, že premiér medzi štyrmi očami "tlačil" na neho v prípade tendra na informačný systém. Nevydieral, neuplácal, iba žiadal o zmenu postoja. Heuréka. Oznámil nám... takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Porozprával veľa "múdrostí" a s pribúdajúcimi rozhovormi začína verejnosti prezrádzať, o čo vlastne v celej tejto kauze podľa neho ide. Pozorný čitateľ si všimne, že zdanlivo nemotorne pôsobiaci Mojžiš vie veľmi dobre, čo hovorí a najmä akou formou. A v prvom rade hovorí iba to, čo chce povedať, ostatok zahmlieva, ale zdanlivo dáva vyčerpávajúce odpovede, jasné stanoviská. Darmo, napriek veku je to starý spravodajský harcovník. Nie, nemusíte prestávať čítať, tento príspevok nie je o ochrane Dzurindu a jeho spoločníkov.

Čo vlastne slobodný občan povedal? V prvom rade potvrdil vojnu v policajných radoch a otvorene sa postavil na ochranu šéfa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozefa Šáteka. Podľa jeho slov sa skupina vysokopostavených policajtov pokúsila zdiskreditovať Šáteka cez odpočúvanie jeho priateľa, advokáta Romana Kvasnicu. Kauza viedla k pádu vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera a istí dôstojníci opustili policajné rady. Podľa Mojžiša Šátekov odbor po ukončení káuz Ivana Lexu začal šetriť závažnú ekonomickú kriminalitu, ktorá má dosah na najvyššie miesta, preto sa stal nepohodlným pre páchateľov trestnej činnosti. Úžasné tvrdenia, ale prečo sa vlastne Mojžiš ako bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu zastáva policajného dôstojníka? Veď predsa jeho úrad by mal byť úplne nad vecou a starať sa o bezpečnostné previerky a zákonom predpísané veci. Mojžiš má ako slobodný občan právo na názor, ale i ideály. Prečo ich však berie občanom? Taký významný úrad ako NBÚ má fungovať nezávisle a nestranne. Na základe vyhlásení Mojžiša sa zdá, že si totiž priateľstvo z tajnej služby preniesol aj do úradu. Jedna zložka má kontrolovať a strážiť druhú. Istá spolupráca medzi SIS a políciou má svoj význam. Ale NBÚ má byť strážny pes a nie o "kamarátskych spolkoch s dobrými a statočnými policajtmi".

Pozoruhodné je, že ak Mojžiš vie o úspechoch Šáteka, prečo sa na tohto pomaly super policajta neobrátil, keď cez jeho priateľa mu "zlí podnikatelia" naznačili, že ho chcú skorumpovať po jeho rozhovore s Dzurindom. Takéto veci môže zanedbať iba jednoduchý občan. Myknúť plecom a povedať si, že nejde o trestný čin. Nemal by to však tak posudzovať úradník bez právneho vzdelania. Mojžiš azda neverí Šátekovi? Veď jeho odbor si podľa chvály ministra vnútra Palka poradil s oveľa závažnejšími prípadmi. Teoreticky stačilo zinscenovať policajnú akciu a pristúpiť na hru skorumpovaných lobistov. Mojžišov priateľ by povedal, že ponuku 150 miliónov prijíma a stačilo čakať. Pre prvého policajného viceprezidenta Spišiaka by to bola asi malina, veď ten rozkladá jednu mafiu za druhou. Keby odhalili páchateľov ponúkajúcich taký obrovský úplatok (150 miliónov), to by bol asi najväčší úspech slovenskej kriminalistiky. O tom nepochybuje hádam nikto. Prečo sa to zamietlo pod koberec? Veď Ivan Šimko, ktorý bol vtedy na čele vnútra, vytváral vyšetrovateľom priam ideálne podmienky. Na túto otázku vie odpovedať iba bývalý šéf analytiky SIS Mojžiš, ktorý rozohral túto hru. Nijaký novinár doposiaľ nežiadal od ústretového čestného Mojžiša konkrétne dôkazy. Sú to iba jeho vyšperkované úvahy, ktoré sa budú ťažko napádať na súde, pretože Mojžiš hovorí v úvahách len toľko, koľko treba. Ako máme veriť, že nejde o pomstu premiérovi, o politické a lobistické súperenie a celá akcia neslúži na zakrytie oveľa väčšieho škandálu?

Mojžiš a jeho vyjadrenie o previerkach

Vyjadrenia Mojžiša o tom, aký je vlastne človek nahý pri bezpečnostnej previerke, naháňajú hrôzu. Kam sa hrabú eštebáci. Predstava, že ste čestný policajný dôstojník a čakáte na bezpečnostnú previerku, ktorá vám zničí život, a vy nemáte možnosť brániť sa na súde, je desivá. Stačí, že SIS alebo vojenské spravodajstvo, prípadne polícia poskytnú skreslené informácie NBÚ, a ste v háji aj s čestný životom. Náhodou sa vám nepodarí presvedčiť úradníka NBÚ pri bezpečnostnom pohovore a previerku nedostanete, tak sa pravdy nedovoláte. Súd sa môže zaoberať iba úradným postupom, nie skutočnými dôvodmi. Občan nemá šancu na nezávislom súde predniesť a oponovať argumentom tajných zložiek. Mojžiš hovoril o prípade, keď tajná služba poskytla dezinformáciu, jeho úrad to však zachránil. Lenže niektorí policajní dôstojníci zo zboru odišli práve po vojne policajtov, a to tak, že im NBÚ zrušil platnú previerku. To znamená, že ani nevypĺňali dotazník, pohovor nebol, a tak putovali nepohodlní "sprisahanci" von z radov polície.

Ak je na niečo dobrá táto kauza, tak práve na poukázanie na obrovské riziko bezpečnostných previerok. Je na rozhodnutí úradníka NBÚ, čo označí za bezpečnostné riziko. U každého preverovaného je individuálne. A tak máme dobrých a zlých eštebákov a homosexuáli to tiež práve nevyhrali. Jedinou kontrolou je samokontrola NBÚ!

Podivuhodné okolnosti

Mojžiš začal hovoriť o Šátekovi skôr, ako sa táto otázka dostala na verejnosť. Naznačil aj prípadný najjednoduchší scenár, ako sa zbaviť nepohodlných ľudí v silových rezortoch. Jednoducho Šátek nedostane previerku a môže si pískať. Nikto pred ním túto úvahu verejne nepredniesol. To znamená, že v súčasnosti sa končí mnohým vysokým policajným hodnostárom previerka a potrebujú jej obnovenie. Mojžiš sťažil svojmu nástupcovi v NBÚ úlohu zachovať sa v prípade bezpečnostnej previerky Šáteka objektívne. Ak by sa aj teoreticky zistili isté riziká a prepojenia, dopredu je verejnosti podsúvané, že ide o dezinformácie a spravodajskú hru, ako odstrániť najčestnejšieho policajta.

Sám Mojžiš už pred Šátekovým odborom vypovedal ku kauze obchodovania s nelegálnymi odpočúvaniami. Podľa niektorých poriadne zavaril svojmu bývalému šéfovi Mitrovi a Tóthovi. Je tu však malý právny problém. Mitra nemá kto zbaviť mlčanlivosti, lebo je už civil a zákonodarcovia zase raz s niečím podobným nepočítali. Nič to, vyšetrovatelia sa podľa niektorých advokátov možno opäť nedajú zastrašiť platným právnym stavom. Veď, keď je možné obviniť niekoho z vydierania bez toho, aby existoval poškodený, tak je v tomto štáte možné asi všetko. Ján Mojžiš je dôveryhodný svedok. Takže cely sú už pripravené a obvinenia sa pravdepodobne píšu. Chyba v prípade ministra hospodárstva Ruska sa však opakovať nesmie, bola by totiž posledná. Mojžiš splietol Dzurindu, Ruska a veľmi precenil Tótha. Priznal kamarátstva s obchodníkmi z čias pôsobenia v tajnej službe, stretnutia s obchodníkmi. Je to priveľmi štipľavý guláš. Dzurindu pomiešal so spoločnosťou KISS z tendra. Tá sa však od predsedu vlády jednoznačne dištancovala.

Kľúčovú úlohu v nových kauzách zohrá prokuratúra. Tá však už pridlho mlčí. Nie každý vyšetrovací úkon sa totiž dá hodnotiť ako voľné hodnotenie dôkazov. Informácie o účelovom trestnom stíhaní by Slovensko vrátili do 50. rokov minulého storočia, najtvrdšej totalitnej éry. Ale možno občan Mojžiš nám všetkým vysvetlí, ako treba stíhať, odsudzovať a meniť osudy ľudí, podnikateľov...

Memento pre Dzurindu

Dzurinda môže pokojne spávať. Na základe Mojžišových tvrdení ho nikdy neodsúdia. Ak však nezaujme jasný postoj a namiesto vycibrených rečí nepredloží verejnosti jasné dôkazy o opaku, skončí prinajlepšom na smetisku dejín. Jasne to nasvedčuje pokles preferencií modrej SDKÚ. A občania majú právo na vysvetlenie, alebo sa premiér štátu bojí? Tu už frázy nestačia...

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO