Článok sa venoval hraniciam v ktorých sa názor na problém "spravodlivosť" pohybuje. Treba však zobrať na vedomie, že tento pohyb medzi krajnými hranicami (mantinelmi) nie je len pohybom akademických debát či ideológii, ale je to aj pohyb našej každodennej praxe ktorý predstavuje "hojdačku od buka do buka". Po 40-tich rokoch budovania silných sociálnych štátnych útvarov (socialistických či silne sociálne orientovaných - sociálneho leta) nastupuje obdobie liberalizmu (sociálnej zimy).

Prečo vlastne došlo k tomuto na prvý pohľad antilogickému pohybu? Pretože sociálna rovnosť, ku ktorej "sociálne leto" smerovalo, nepredstavuje "spravodlivosť" a môže byť rovnako nespravodlivá ako "bezbrehý trh", ku ktorému spejeme teraz. Možno oceniť tých ktorí tento pohyb zaregistrovali a v období prechodu cez "nultý bod historického kyvadla" vyjavili potrebu "tretej cesty". Žiaľ, tento výkrik bol totálne teoretický nepripravený a dodnes nie je jasne čo spoločnosť od termínu "spravodlivosť" očakáva a ako sa k nej dostať. "Byť pri moci" a hlásať "spravodlivosť" ešte vôbec neznamená skutočnu "spravodlivosť". Aj komunisti mali dobrí úmysel, aj teoretickú základňu a predsa prešli cez "nultý bod historického kyvadla" bez toho aby ho zaregistrovali. (Možno, že to bol práve rok 1968 v ČSFR kedy socializmus prechádzal cez nultý bod a mnohí z nás intuitívne cítili, že treba niečo spraviť aby sa kyvadlo zastavilo.)

Dobrý teoretik ak si nevie rady tak sa vždy vráti do histórie a hľadá poučenie v nej a preto nezaškodí ak sa spýtame histórie či problém "spravodlivosť" už mala a ako ho riešila.

Keď sa rozpadalo rodové zriadenie a "ČLOVEK" začal budovať väčšie organizačné celky, aby ovládol nakoniec svet nemal pre ovládanie týchto celkov iný nástroj ako fyzickú silu a tak vzniklo otrokárske zriadenie, inými slovami "právo vlastniť iného človeka". Toto právo trvalo niekoľko tisícročí a prežilo dve spoločenské formácie (otrokársku a feudálnu).

Za pomoci tohoto práva "ČLOVEK" vybudoval sedem divov sveta, pospájal svet do jedného ľudského priestoru a dosiahol obrovský pokrok oproti stavu, ktorý bol na začiatku keď začal likvidovať rodové zriadenie. Ak by žil August von Hayek pred 400 rokmi tak by tento nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu hovoril to iste čo hovorí dnes len namiesto slova "TRH" by použil slova "PRÁVO VLASTNIŤ INÉHO ČLOVEKA" a jeho myšlienky by zneli asi takto: "PRÁVO VLASTNIŤ INÉHO ČLOVEKA" je najmä preto sférou neprekonateľných úspechov ľudského ducha, lebo nevzniklo ako výsledok racionalistického vizionárstva: Navyše, "človek vďačí mnohým zo svojich najväčších úspechov z minulosti okolnosti, že nebol v stave vedome ovplyvňovať spoločenský život". Že takéto myšlienky znejú dnešnému uchu neprirodzene a pre "ČLOVEKA" urážlivo, že považovať otrokársku spoločnosť za spravodlivé spoločenské zriadenie je antiľudské? Áno z pohľadu dnešného poznania naozaj je tomu tak, ale nebolo tomu tak pred 400 rokmi. "Prirodzené", "božské", "progresívne" atď. právo (nespravodlivá spravodlivosť) bolo zdrojom "najväčších úspechov" a predsa ho "ČLOVEK" poslal na historický cintorín pretože sa už prežilo, stalo sa brzdou ďalšieho rozvoja.

"TRH" vznikal rovnakým spôsobom a v svojej podstate ma zakodovanú nespravdlivosť rovnako, ako mala otrokárská či feudálna spoločnosť.

Čo z povedaného pre naše rozmýšľanie o spravodlivosti a trhu plynie?

1) "Právo vlastniť iného človeka" nebolo prirodzeným právom, ale právom ktoré sformuloval primitívny človek keď nevedel, ako spravovať väčšie celky akými boli dovtedy poznané RODY. Nebolo to dobré riešenie, ale v danej situácii jedine možné, ktoré pretrvalo tisícročia. Filozof by konštatoval: "Vznikla historická kategória, ktorá po splnení svojej historickej úlohy musela byť odstránená". Nuž a takouto kategóriou je a do svojej likvidácie ostane aj "TRH" - "PRÁVO NA OKRÁDANIE ČLOVEKA ČLOVEKOM". "TRH" bola historická nevyhnutnosť, ktorá bola kedysi zdrojom pokroku i za cenu nespravodlivosti. "CLOVEK" si však dnes musí klasť otázku je namieste pestovať a chrániť túto nespravodlivosť aj dnes? Nestal sa už "TRH" nechceným prvkom z pohľadu celospoločenskéhop zaujmu a brzdou jeho progresivnejšieho rozvoja? Nuž porozmyšľaj a odpovedz si "ČLOVEČE".

2) Nepodceňujme "ČLOVEKA", ale ani ho nepreceňujme.