Medzičasom niektorí politici v USA verejne obvinili židovskú lobby, že "hecovala" do vojenskej akcie proti Iraku. Napríklad americký kongresman za Demokratickú stranu James Moran verejne vyhlásil, že židovská lobby povzbudzuje Biely dom, aby sa vrhol do vojny s Irakom. Vyjadril sa tak na protivojnovom fóre vo virginskom meste Reston, kde tvrdil: "Ak by nebolo silnej podpory židovskej komunity pre vojnu v Iraku, tak by sme to nerobili." A potom dodal: "Lídri židovskej komunity sú dosť vplyvní na to, aby mohli zmeniť smer, ktorým to všetko ide, a myslím si, že by mali." Okamžite a automaticky sa stal terčom obvinení z antisemitizmu. Dostal sa do hlbokej defenzívy a musel odvolávať: "Predniesol som nevhodné poznámky, čo hlboko ľutujem. Nemal som označiť členov židovskej komunity za akokoľvek zodpovedných za smer proklamovaný vládou, za to, že nejakým spôsobom z pozadia nabádajú k vojne." Takto formulované ospravedlnenie, alebo dementi, skoro pripomína Burianovo: "Císař pán není vůl, von je korunovanej." Moran, aby preukázal, že je dostatočne "kóšer", ešte dodal: "Veď moja dcéra je vydatá za žida, má so židom syna a konvertovala na judaizmus." Pán kongresman Moran zastupuje svojich voličov už po siedme volebné obdobie a iste bude zaujímavé sledovať, ako sa bude v budúcnosti vyvíjať jeho politická kariéra!

Ešte ďalej zašiel bývalý republikán a viacnásobný kandidát na funkciu amerického prezidenta Pat Buchanan, ktorý bol priamo napísal, že sa "americkej zahraničnej politiky zmocnili židia". Okrem toho uviedol, že židia neovplyvňujú len vládu, ale prostredníctvom ovládania väčšiny amerických médií aj celú americkú spoločnosť.

Nedávno izraelský premiér Ariel Šaron vytýčil pre USA ďalší cieľ vojenského útoku -- Irán. To len dokazuje, že vojenská intervencia v Iraku bola len jedným z kamienkov mozaiky nemilosrdnej židovsko-arabskej konfrontácie vedenej na základe využitia vojenského, hospodárskeho a ľudského potenciálu USA a Veľkej Británie.

Vo Veľkej Británii boli v tlači publikované tvrdenia -- u nás sa na túto tému príliš nehovorilo ani nepísalo -- , že údajné informácie o tom, že sa mal iracký režim pokúšať získať v Nigérii suroviny na výrobu jadrových zbraní, ktoré využil -- presnejšie povedané zneužil -- prezident Bush v svojom prejave, keď pripravoval americkú verejnosť na vojnu a presviedčal ju o legitimite a legálnosti vojenskej intervencie proti Iraku, boli zmanipulované. Zdrojom oných falošných informácií mala byť špeciálna skupina, ktorá podliehala izraelskému ministerskému predsedovi Šaronovi. To preto, že izraelská tajná služba Mosad si nemohla dovoliť vypustiť takú nehoráznu mystifikáciu, pretože by tým bola spochybnila svoju profesionálnu kompetenciu. Bush, a najmä jeho britský spojenec Blair, sa dostávajú pod čoraz väčší tlak verejnosti a novinárov, ktorí začínajú nadobúdať presvedčenie, že ich krajiny boli zatiahnuté do vojenského konfliktu na základe falošných a zmanipulovaných dôvodov.

Väčšiemu tlaku je nesporne vystavený Blair, pretože britská verejnosť je bezpochyby v priemere vzdelanejšia a informovanejšia ako americká a tým ťažšie manipulovateľná. Významnú úlohu pritom zohráva vo Veľkej Británii relatívne nezávislá, objektívna a vysoko kvalifikovaná verejnoprávna BBC, ktorej objektívnosti nemôžu americké komerčné "free" médiá konkurovať.

Čo je príčinou tak radikálne zmenenej atmosféry v uvedených krajinách? Jednoznačne je to podmienené tým, že situácia v Iraku sa nevyvíja žiadaným a očakávaným smerom. V Iraku sa prešlo na partizánske spôsoby boja, pričom počet mŕtvych a zranených britských, a najmä amerických vojakov narastá každým dňom. Doteraz počet mŕtvych Američanov prekročil už číslo päťdesiat...

Bez strát na ľudských životoch sa nezaobišli ani Briti, hoci ich situácia je podstatne ľahšia, pretože okupujú šiítsky juh Iraku. Ako je známe, Šiíti boli za vlády Saddáma Husajna utláčanou menšinou, a preto sa očakával od nich ústretovejší postoj k okupačným vojskám. Spočiatku tomu všetko nasvedčovalo. Avšak aj Briti -- napriek svojim dlhým koloniálnym skúsenostiam a obrovským znalostiam -- robia chyby, dokonca veľmi hrubé, fatálne chyby. V juhoirackom meste Madžár, asi 200 km severne od Basry, začali vojaci vykonávať prehliadky irackých obydlí za účelom objavenia skrýš zbraní veľmi necitlivým spôsobom, za pomoci psov, ktoré mali vyňuchať nelegálne držané zbrane, zatiaľ čo sami svojimi zbraňami zadržiavali obyvateľov domov, vrátane žien a detí. Miestni obyvatelia protestovali, lebo ako moslimovia nemôžu tolerovať psy vo svojich príbytkoch. Nakoniec sa situácia vyhrotila natoľko, že došlo k masakre; Briti zastrelili štyroch protestujúcich Iračanov, avšak rozvášnený dav v meste zmasakroval šiestich britských vojakov!

V Kongrese USA sa z obavy pred reakciou americkej verejnosti na vývoj situácie v Iraku začínajú ozývať hlasy, že do riešenia vzniknutej situácie by sa mali vo väčšej miere zapojiť aj iné krajiny a OSN, tá OSN, ktorú americko-britská koalícia tak ostentatívne obchádzala a ignorovala. Zdá sa, že v Iraku sa nedarí vládnuť ani cudzou rukou, ani pomocou Američanmi zostavenej kolaborantskej rady, od ktorej sa očakáva, že vytvorí dočasnú kolaborantskú vládu a vypracuje návrh novej irackej ústavy.

Okupovaný Irak je pre svoje ropné bohatstvo križovatkou rôznych cudzích záujmov. Komisár Európskej únie pre rozvoj a humanitárnu pomoc Poul Nielsen vyjadril presvedčenie, že USA sa usilujú získať kontrolu nad irackou ropou a sú na ceste "stať sa členom OPEC-u (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu)". Povedal to po tom, ako USA a Británia predstavili návrh rezolúcie OSN, ktorou sa chce zrušiť existujúci humanitárny program: Ropa za potraviny pre Irak. "Spojené štáty si chcú privlastniť irackú ropu," uviedol doslovne komisár pre dánsky štátny rozhlas DR po svojom návrate z trojdňovej návštevy Iraku. Dán Nielsen ďalej uviedol, že neočakáva skorý odchod amerických jednotiek z Iraku, ktorý je podľa expertov druhým najväčším exportérom ropy na svete po Saudskej Arábii. "Nevyzerá to realisticky, že by USA opustili Irak v krátkom čase," povedal Nielsen, ktorý počas návštevy Iraku diskutoval s americkým administrátorom Jayom Garnerom a má takpovediac svoje informácie z prvej ruky. Očakáva sa, že USA sa budú snažiť o kontrolu nad irackou ropou prinajmenej jeden rok.

Prirodzene, ani miliardár a finančný špekulant medzinárodného formátu George Soros nemohol odolať, aby nestrčil "filantropický" nos do záležitostí Iraku. Preto založil novú mimovládnu organizáciu, ktorá bude údajne monitorovať, akým spôsobom narábajú Spojené štáty americké s irackou ropou. Množia sa totiž informácie o tom, že viaceré americké firmy získali bez akejkoľvek súťaže kontrakty na veľké projekty v súvislosti s rekonštrukciou irackých zariadení na ťažbu a vývoz ropy, čo vyvoláva oprávnené obavy, že Američania budú zneužívať svoje postavenie víťaznej mocnosti po zosadení irackého prezidenta Saddáma Husajna. Soros sa domnieva, že je vo výsostnom záujme USA zabrániť šíreniu podobných obáv. A chce v tom aj so svojou novozaloženou nevládnou organizáciou pomôcť. "Filantrop" sa jednoducho v žiadnej situácii a kontexte nezaprie!"

Soros sa zasadzuje za to, aby medzinárodné spoločenstvo neodpustilo Iraku ropný dlh z čias Husajnovho vládnutia v celej výške. Vyslalo by to podľa neho veľmi pozitívny signál finančným trhom a celému medzinárodnému spoločenstvu. Taktiež by to vytvorilo precedens, ktorý by všetkým ukázal, že finančné záväzky, a to aj na úrovni celého štátu, nech boli vytvorené kýmkoľvek, kedykoľvek a akokoľvek, sú jednoducho sväté a budú ich splácať najmä tí, ktorí na ich vytvorení nemali žiadny podiel, ba ešte aj ich detné deti!

Povojnové ryžovanie v Iraku má však i riziká a temné stránky. Švajčiarsky historik Jacob Burckhardt v svojej nesmierne zaujímavej knihe Úvahy o svetových dejinách, ktorá vyšla v predminulom storočí, napísal: "Zdá sa, že u moslimov od samého začiatku nebola nikdy zvlášť silná viera v posmrtný život. Žiadne kliatby toho druhu, ako sa praktizovali na Západe, žiadne škrupule morálneho charakteru sa nemôžu despotov dotknúť. Nebolo ťažké udržať si pozíciu voči pravoverným moslimom alebo práve vládnúcej sekte. Keď bol niektorý z týchto despotov náhodou spravodlivý, tešil sa veľkej láske poddaných, ale jeho pôsobenie bolo obmedzené len na pomerne úzky okruh. Mohli by sme si položiť otázku, do akej miery vôbec islam predstavuje štátny organizmus (podobný staršiemu parsizmu a byzantinizmu). Zakladá si na tom, že islam je jednoducho islam. Proti tomuto najjednoduchšiemu zo všetkých náboženstiev nezmôžu nič ani jeho vlastní vyznávači: zlému nie je možné odobrať sviatosť, jeho fatalizmus mu pomáha prekonať mnoho ťažkostí: kdekto privykol násiliu a úplatkárstvu. Kto nedokáže -- alebo ani nechce -- moslimov vyhladiť, mal by ich nechať na pokoji; možno im zobrať ich pusté a vyprahnuté krajiny (Irak disponuje síce dostatkom úrodnej pôdy, ale väčšina obyvateľov žije veľmi striedmym spôsobom života, pozn. autora článku), ale nemožno si vynútiť ich naozajstnú poslušnosť voči štátu, ktorý nevyznáva Korán. Ich striedmosť im zaručuje vysoký stupeň individuálnej nezávislosti, otrokárstvo a vláda nad neveriacimi v nich udržuje pohŕdanie prácou s výnimkou poľnohospodárstva."

Dokonale to korešponduje s publikovaným názorom istého slovenského podnikateľa "poškuľujúceho" po zákazkách v Iraku: iracká pracovná sila, a to aj na úrovni robotníkov, je pre podnikateľské zámery prakticky nevyužiteľná.

Všetko nasvedčuje teda tomu, že štáty okupujúce a exploatujúce Irak to budú mať v budúcnosti ešte veľmi, veľmi ťažké!