"Ide o dokument, ktorý vytvára podmienky na to, aby bohatí ešte viac bohatli a chudobní ešte viac chudobneli," komentoval programové vyhlásenie Dzurindovej vlády prezident Konfederácie odborových zväzov SR, Ivan Saktor. V dokumente mu chýbajú reálne uistenia o raste príjmov pracujúcich, poklese nezamestanosti, či sociálnych istotách. Odzneli ešte silnejšie slová, napr. "hard pravicové" reformy ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorý hodlá spoplatniť aj pobyt v nemocnici, nazýva I. Saktor "fantazmagóriou podnikateľa, ktorý sa stal ministrom". Zhrnuté, najťažšia možná slovná paľba.

Na jednej strane je pravda, že Dzurindov kabinet sa maximálne alibisticky vyhýba "chybe", ktorú urobil v roku 1998, teda príliš konkrétnym sľubom. Dodnes je sám premiér napr. terčom vtipov za svoj vtedajší prísľub 100 percentného zvýšenia platov za jeho vládnutia. Lenže ak vychádzame z dejín osvedčenej tézy, že každá vláda koná toľko, koľko jej občania dovolia, musíme začať hľadať niekde spoločenskú protiváhu. A tu treba skonštatovať, že slovenské odborové hnutie žalostne sklamalo. Aj teraz vyzývajú odboroví bossovia ku verejným nátlakovým akciám. V podstate nulová reakcia z Úradu vlády či vedení politických strán ale nasvedčuje tomu, že ide len o príslovečnú búrku v pohári vody. Pre len trocha vnímavého čitateľa to I. Saktor dokumentuje sám : Tvrdí, že Tripartita (rokovanie vláda - zamestnávatelia - odbory) je nefunkčná, no nehodlá z nej odísť, resp. presne citované "nechať sa z nej vypudiť". O čom to teda z jeho strany je ? Neobstojí plne jeho sebaobhajoba, že našich ľudí je ťažko dostať do ráznejších činov a "sám štrajkovať nemôže", čo je výrok na hranici komična. Ak niekto má ťažké srdce na ľudí, že ho nepodporia, mal by začať u seba.

Otáznym ostáva, pre koho a proti komu pracuje čas. Vládne kruhy budú mať onedlho v rukách závažné propagandistické argumenty v súvislosti s našim prijatím do euroatlantických hospodárskych a vojenských štruktúr. Budú sa môcť odvolávať na to, že už vopred avizovali dočasné zníženie životnej úrovne, ktoré má byť obeťou pre lepšiu budúcnosť krajiny. Výsledky uplynulých volieb naznačujú, že toto zapôsobí na dosť občanov. Odborom nahráva zas bezprostredný, stále ťažší život radového človeka. Nikto nemôže zodpovedne odhadnúť, kedy dôjde trpezlivosť obyvateľom vo významnejšom meradle. Zatiaľ sa tak nestalo ani v organizovaných, užšie spätých profesných skupinách. Aj na našich stránkach sme napr. zachytili v minulosti bezmocné protesty učiteľskej obce proti ich zlým existenčným podmienkam. Pritom z hľadiska spoločenského dosahu sú práve oni možno najsilnejším odborovým zväzom. Ak by nenastúpili do práce a zamestnaní rodičia by nemali kam dať svoje deti, podobný nátlak by vláda nevydržala ani týždeň. Nič také ale nie je vo výhľade a šéfovia odborov momentálne nie sú oveľa viac, ako generáli bez vojska.