Ponechajme zatiaľ bokom, že včerajšia tlačová konferencia Pála Csákyho na Úrade vlády, sa rýchlo zmenila zo sľubovaného koncepčného zhrnutia štyroch rokov pôsobenia vicepremiéra pre menšinové a ľudské práva, na predvolebné public relations podujatie Strany maďarskej koalície, čo je sama o sebe nehoráznosť. Sústreďme sa na uvádzané konkrétne úspechy, ktorými tento muž podporil vlastné pozitívne sebahodnotenie. Má ísť o vybudovanie mostu cez Dunaj s Maďarskom, vznik úradu ombudsmana a schválenie základnej medzištátnej zmluvy s Vatikánom .

Pre len trochu rozhľadeného pozorovateľa ani netreba ku týmto argumentom veľa dodávať. Pripomínajú pátos rečnenia advokáta, ktorý je síce dobrým rečníkom, ale pri prísnom posuzovaní faktického obsahu výrokov zistíme, že faktov veľa k dispozícii nemá. Most, "samozrejme" s Maďarskom - totiž rátať medzi najdôležitejšie prínosy celého vládného obdobia hádam ani nemôže nikto myslieť vážne. Ak to ale tak myslí... Ani ombudmanom niet veľa dôvodov sa chváliť. Ak aj nevezmeme do úvahy, že jasným signálom toho, akú dôležitosť mu vládna koalícia prikladá, je chaotické parlamentné schválenie nominanta znepriateleného Mečiarovho HZDS, stačí si pozrieť ako sa vec vyvíja. O nedôstojnom (ne)zabezpečení priestorov a infraštruktúry pre verejného ochrancu ľudských práv, čo v praxi pre občana úplne znemožňuje tohto pracovníka čo len vyhľadať, sme už aj na našich stránkach písali. Koniec koncov, kto si preštuduje príslušnú legislatívu, rýchlo musí dôjsť ku záveru, že ombudsman na slovenský spôsob je nie náhodou len ďalšia "lampáreň" na posielanie sťažností, bez hmatateľnejší právomocí a mocenského zázemia. Kto verí v účinnosťmorálneho pôsobenia, apod. nech verí. Cirkevné zmluvné záležitosti takisto neprijala celá spoločnosť s jednotným potleskom. Zakotvujú asymetrické mocenské pomery v štáte, napríklad určité reálne uprednostnenie kanonického práva nad štátnym. Zmluvu ako celok treba oveľa viac vnímať skôr ako menšie zlo vo vzťahu ku vplyvnému Vatikánu, než by bolo jej odmietnutie an bloc. Vydávať ju za jednoznačný úspech je veľmi diskutabilné. Ešte jeden detail. Za zaznamenania hodný úspech tiež P. Csáky pokladá existenciu vládnej zmocnenkyne pre rómske práva, s tým, že podobná funkcia v porovnateľných štátoch neexistuje. Nakoľko si sami Rómovia teto "prínos" vážia, dosvedčujú slová jedného z najaktívnejších slovenských rómskych politikov, Alexandra Patkolóa. Ten vyhlásil, že počas pôsobenia P. Csákyho sa problémy jeho etnika len prehĺbili.

Prezentovanie opísanej agendy a spôsob jej podania jasme nasvedčujú, že spomínaný vicepremiér tam naozaj štyri roky sedel z min. 90 % ako reprezentant záujmov maďarskej menšiny, až potom všetkého ostatného. Niet sa čomu čudovať, že takáto jednorozmernosť väčšine občanov SR iste nemôže postačovať. S trochou irónie dúfajme, že možno stačí SMK ku šťastiu, keď ich poklepal po pleci George Bush. Voliť sa však bude pod Tatrami.