Najprv pripomeňme kauzu spred dvoch rokov, na ktorú Dzurindova garnitúra iste nespomína s potešením. Aj vtedy Vladimír Mečiar odmietol prísť na výsluch vo veci údajného neoprávneného vyplatenia odmien členom svojej vlády. Záležitosť vyvrcholila útokom kukláčov na jeho vilu, ktorý mal podtón frašky, napr. za podľa všetkých bojových pravidiel "útočiacou jednotkou", bez obáv na voľnej ploche postávali pupkatí funkcionári, vnútri čakali na "utajenú akciu" Mečiarom vopred pozvané televízne štáby, apod. Neskôr došlo ku tomu, čo znalci pomerov predvídali už vtedy : Keďže podľa rovnakých predpisov vyplácal ministrom prémie aj Mikuláš Dzurinda, bolo treba s hanbou v tichosti vyšetrovanie zastaviť. Expremiér má dôvod na konečný smiech, lebo tým pádom neoprávnenú veľkú majetkovú škodu na trhavinou narušenej budove, si má vymáhať zahraničná poisťovna na orgánoch SR. Ak toto nenazývať fiaskom, tak nepoznáme význam toho slova.

Medzičasom opravená stavba v Trenčianskych Tepliciach, sa stala jablkom sváru aj teraz. Ako je známe, finančná polícia by chcela počuť, odkiaľ zobral politik deklarovaných 41 miliónov na jej rekonštrukciu. Včera keď sa jednoducho V. Mečiar otočil chrbtom ku vyšetrovateľom, ktorí mu chceli podať predvolanie, neostalo polícii než habkať. Od pracovníka sekcie vyšetrovania sme si vypočuli na priamu otázku o ďalšom postupe len to, že "pán Mečiar nie je celkom štandardným občanom vzhľadom ku svojmu spoločenskému postaveniu". V podobnom duchu zneli i ďalšie vety o "zohľadnení jeho pracovnej vyťaženosti" a o tom, že nie vždy polícia hodlá siahať až ku najradikálneším opatreniam. Pre len trochu vnímavého poslucháča bola situácia jasná : Policajti sa oveľa viac obávajú svojho "objektu", než on ich. Samozrejme, toto nemajú z vlastnej hlavy. Dzurindisti sa zamotali do príliš chúlostivej záležitosti, ktorej podobná im už raz priniesla miesto reálneho výsledku akurát tak ďalšiu dávku hnevu Mečiarových prívržencov a výsmech za nemohúcnosť a babráctvo zo strany antimečiarovsky názorovo orientovaných občanov. Proste straty na všetkých frontoch. Aj teraz hlavný aktér Mečiar ironicky odkázal cez médiá, že "sám požiada o výsluch", keď ale naňho príde ešte pred ním minister Milan Kňažko. O Kňažkovej supervile s početnými garážami na jednom z najdrahších miest Bratislavy, sa tiež svojho času dosť mediálne polemizovalo.

Človek s len trochu dobrou pamäťou nemôže mať ilúzie, ako celá vec dopadne. Stačí si spomenúť napr. na Dzurindovo povolebné bitie sa v prsia, ako zatočí s mečiarovským privatizačným miliardárom, Alexandrom Rezešom. Nevysoký premiér svojim štylizovane radoby ráznym spôsobom hrmel, že "každý týždeň sa bude pýtať na zasadaní vlády ministrov financií aj vnútra, čo v tejto veci urobili". Koľko veľa sa toho A. Rezešovi nakoniec stalo, je všeobecne známe, nebol obvinený nakoniec ani len zo "zástupného hriechu", teda poškodenia pamiatkovo chránenej budovy zabudovaním bazénu. Verejná mienka je v pozadí toho názoru, že Dzurinda a spol. nečisto vykšeftovali prísľub Rezeša, že nebude robiť problémy pri privatizácii VSŽ koncernom U.S. Steel, za jeho nechanie na pokoji.
Týmto všetkým samozrejme nechceme tvrdiť, že Vladimír Mečiar nemá prinajmenšom čo vysvetľovať. Lenže v praxi môže byť úplne pokojný. Nič naozaj energického sa proti nemu neopovážia vykonať tí, ktorí sami nemajú čisté ruky. Politicky ani majetkovo.