SPIEGEL ONLINE: Pán Boyle, je vôbec existujúce medzinárodné právo v stave posúdiť útoky na New York a Washington?

Boyle: V každom prípade. Útoky jednoznačne porušili Montreálsku konvenciu z roku 1971 o boji proti nezákonným činom proti bezpečnosti civilnej leteckej dopravy, ktorú podpísali USA, Afghanistan, ako i ďalšich viac ako 150 štátov. Táto zmluva poskytuje výborný právny rámec, ako na tieto útoky reagovať.

SPIEGEL ONLINE: Zmluvy znejú vždy dobre. Ale nepotrebujeme, vzhľadom na novú dimenziu teroru, novú medzinárodnú organizáciu na boj proti teroru?

Boyle: Nehovoril by som o novej dimenzii. Tento problém existuje od šesdesiatych rokov. Nový je len počet obetí v USA. Tento počet je bezpochyby otrasný. Ale medzinárodné právo si poradí s takýmito atentátmi - za predpokladu, že ich vlády označia ako teroristické akcie. Ak ich označíme ako akt vojny, dáme kriminálnikom dôstojnosť, ktorá by im normálne nebolá prisúdená.

SPIEGEL ONLINE: Prezident USA Georg W. Bush označil útoky ako 'vojnový akt', nie ako teroristickú akciu.

Boyle: Boli to jednoznačne teroristické akcie, tak ako sú v americkom zákone definované.

SPIEGEL ONLINE: Aká je definícia teroristického aktu?

Boyle: Ide tu o neštátnych aktérov, ktorý prevádzajú násilie na civilnom obyvateľstve, s úmyslom zastrašiť obyvateľstvo alebo vládu.

SPIEGEL ONLINE: Ale v medzinárodnom práve takáto definícia neexistuje.

Boyle: Neexistuje žiadna definícia, ktorá by bola akceptovaná zo všetkých strán. Medzinárodné spoločenstvo sa ale dohodlo, že teroristické útoky sú ilegálne, a majú byť označené ako kriminálne činy. Popri Montreálskej konvencii existuje napríklad 'Zmluva o boji proti finacovaniu terorizmu' z roku 1979.

SPIEGEL ONLINE: Prečo ohodnotil Bush neskôr útoky ako vojenský akt?

Boyle: Na prvej tlačovej konferencii ich nazval ešte teoristickými útokmi. Takto by podliehali národnému a medzinárodnému právu. Tak bol posudzovaný aj útok v Oklahome, ktorý spáchal Timothy McVeigh v roku 1995. Presne tak isto boli zaradené aj útoky na konzuláty USA v Keni a Tanzánii. Po porade s ministrom zahraničných vecí Powellom však Bush rozhodol útoky označiť ako 'Act of War', a reagovať na ne vojenskými prostriedkami.

SPIEGEL ONLINE: Ale americký Kongres mu to odsúhlasil.

Boyle: Áno, žial. Potom čo Bush svoju rétoriku vystupňoval a útoky dal s útokmi na Pearl Harbor z roku 1941 na rovnakú úroveň, pripojil sa Kongres k prezidentovi, a poveril ho nasadením vojenských prostriedkov. Táto rezolúcia bola dokonca ešte horšia ako rezolúcia Tonkin Gulf, ktorú si vymohol president Jonson, aby mohol viesť vojnu proti Vietnamu.

SPIEGEL ONLINE: Bezpečnostná rada OSN dala Bushovi tiež voľnú ruku.

Boyle: To nie je pravda. Prvá rezolúcia Bezpečnostnej rady z 12. septembra hovorila o teroristickom atentáte. Nikdy nehovorila o ozbrojenom útoku. Až potom by sa mohol uplatniť článok 51 Charty OSN.

SPIEGEL ONLINE: ... právo na sebaobranu.

Boyle: Bush sa pokúsil získať súhlas pre vojenskú interenciu, ale neuspel. Chcel dostať od Bezpečnostnej rady podobnú rezolúciu ako jeho otec vo vojne v Perskom zálive. Bush senior bol vtedy splnomocnený vyhnať Irak z Kuwaitu 'všetkými možnými prostriedkami'. 29. septembra neuspel opäť. 7. októbra poslal americký vyslanec v OSN John Negroponte list Bezpečnostnej rade, že USA využijú svoje právo na sebaobranu. Toto ale jednoznačne nie je prípad sebaobrany. Podľa medzinárodného práva je táto vojna ilegálna.

SPIEGEL ONLINE: Prečo nie?

Boyle: Neexistuje žiaden dôkaz, že vláda v Afghanistane atantáty v New Yorku iniciovala alebo schválila. Útoky na Afghanistan sú, v najlepšom prípade, odplata.

SPIEGEL ONLINE: Ale existujú predsa dôkazy, že Bin Laden atantáty objednal. A on konal napokon z afghánskeho územia.

Boyle: O tom nie su žiadne dôkazy. Minister zahraničných vecí Powell sľúbil takzvaný 'White Paper', v ktorom by boli uvedené tieto dôkazy. Bush mu to zakázal. V jednom interview s New York Times Powell povedal, že proti Bin Ladenovi neexistujú ani indície. Toto je právny prípad, ktorý by neobstál ani pri normálnom trestnom súde.

SPIEGEL ONLINE: Ale štáty NATO akceptovali správu zvláštneho vyslanca Taylora ako dôkaz.

Boyle: Podľa výpovede jedného západného diplomata, nepredložil Taylor žiadne dôkazy o tom, že Bin Laden nariadil tieto atentáty, alebo že Taliban o tom vedel. Dôkazy neboli ani dôležité, pretože Bush sa už aj tak rozhodol pre vojnu.

SPIEGEL ONLINE: Hrá to nejakú úlohu? Rada NATO prijala správu USA a vyhlásila prípad ohrozenia spoločenstva.

Boyle: NATO robí vždy to, čo požadujú USA. Aliancia bola založená, aby bránila Európu proti útoku Sovietského zväzu. Po kolapse Varšavskej zmluvy zmizol dôvod existencie NATO. Bush senior primäl Radu NATO k schváleniu nových dôvodov pre legitimitu NATO. NATO malo byť na jednej strane políciou východnej Európy. Na druhej strane malo operovať ako intervenčná jednotka na Blízkom východe pre ochranu zásob ropy.

SPIEGEL ONLINE: Ale na vrcholnej schôdzi v roku 1999 zaradili členovia NATO do svojich cieľov aj boj proti terorizmu.

Boyle: Zmluva nebola nikdy o tento cieľ rozšírená. Zmluva bola pôvodne uzatvorená na základe článku 51 Charty OSN. Prípad ohrozenia NATO môže teda nastať len v prípade ozbrojeného útoku na jeden z členských štátov. Preto nemalo NATO ani právo bombarovať Juhosláviu, pretože Srbsko predtým nenapadlo NATO.

SPIEGEL ONLINE: Ako mala teda vláda USA reagovať?

Boyle: Mali začať jednať na základe 'Montreal Sabotage Convention'. Tak to bolo napríklad s Líbyou v prípade Lockerbee. Pred 11. septembrom vyjednávala vláda USA s Talibanom o vydaní Bin Ladena kôli atentátom na konzuláty USA v Afrike, a kôli väzneným spolupracovníkom Shelter-Now. Taliban bol vdedy ochotný vydať Bin Ladena inej islamskej krajine, a na základe islamskej 'Scharia' obviniť. Po 11. septembri urobili dva ústupky: Bin Laden môže byť vydaný neutrálnej krajine. Netrvali už viac na islamskom súdnom procese, žiadali ale dôkazy. Taliban sa správal podľa požiadaviek medzinárodného práva, Bush žial nie.

SPIEGEL ONLINE: Odkiaľ beriete tú istotu, že ponuka Talibanu bola myslena vážne?

Boyle: Ako som už povedal: pred 11. septembrom USA vyjednávali s Talibanom. A v roku 1996 poslal prezident Clinton diplomata do Afganistanu vyjednávať o uznaní vlády Talibanu.

SPIEGEL ONLINE: Ak je medzinárodné právo také jednoznačné - prečo ho potom Spojené štáty ignorujú?

Boyle: Myslím, že vláda USA už pred 11. septembrom rozhodla o vojne proti Afganistanu.

SPIEGEL ONLINE: S akým cieľom?

Boyle: Rezervy ropy a zemného plynu v centrálnej Ázii sú druhé najväčšie po tých v Perzskom zálive. Po rozpade Sovietskeho zväzu nadviazala vláda USA ihneď diplomatické kontakty so štátmi centrálnej Ázie. Politici ako bývalý minister obrany Caspar Weinberger povedal, že ropné polia centrálnej Ázie patria k životným záujmom Spojených štátov...

SPIEGEL ONLINE: ... a americká ropná spoločnosť Unocal rokovala s Talibanom o ropovode z centrálnej Ázie do Pakistanu ...

Boyle: Vláda USA nechcela, aby nejaký ropovod viedol cez Rusko alebo Irán. Najlacnejšia a najjednoduchšia trasa vedie cez Afganistan. Okrem toho sú tam tiež zásoby ropy. Ropa a plyn sú pravými záujmami vlády USA, nie Bin Laden.