Na Slovensku o utečencoch jednotne a fakticky II.

26. 6. 2015 / Igor Daniš

První část tohoto článku je ZDE

V Taliansku žije asi 9% cudzincov z celkového obyvateľstva. V Nemecku alebo vo Švédsku je to okolo 20%. Miera imigrantov narodených v zahraničí (v krajinách Európy aj mimo nej) je v Taliansku okolo 5%, ale v Británii, Nemecku, Rakúsku a Francúzsku je to okolo 8%. Na Slovensku tento počet predstavuje 1,3%. Čísla sa líšia podľa roku, metódy merania, či sú zahrnutí imigranti prvej a j druhej generácie, imigranti iba mimo EÚ alebo podľa jednotlivých medzinárodných organizácii (OSN, EÚ). Oproti rovnako početnej Veľkej Británii a Francúzsku „môže Taliansko prijať“ cca 1,5-2 mil. migrantov. Miera imigrantov je teda v Taliansku relatívne nízka oproti iným krajinám západnej Európy – okolo 5%. Navyše sú lokalizovaní v centrálnych a severných častiach Talianska. Na juhu krajiny sú teda kapacity na prijímanie imigrantov. Nechcem špekulovať akú rolu v tom hrajú vnútro politické tlaky v talianskej politike, hlavne z „demokratického“ juhu.

Pripomeňme, si, že na úteku je asi 4 mil. Sýrčanov. Z toho väčšina „pobýva“ v Turecku a v Libanone. Do Európy ich prišlo vyše 100 tis., z toho po cca 40 tis. prijalo Nemecko a Švédsko. Druhou najväčšou skupinou boli migranti z Eritrey (34 tis.), nasledovaní migrantmi z krajín subsaharskej Afriky (26 tis.) a Afganistanu (22 tis.). Celkovo sa odhaduje, že do Európy vstúpilo nelegálne cca 300 tis. migrantov. Európska komisia navrhla prerozdeliť medzi členské krajiny 40 000 žiadateľov o azyl zo záchytných centier v Grécku a Taliansku. Z Talianska sa na územie ostatných členských štátov relokuje 24 000 žiadateľov a z Grécka sa na územie ostatných členských štátov relokuje 16 000 žiadateľov. Plus sa má poskytnúť 20 000 miest pre utečencov identifikovaných UNHCR. UNCHR požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby prijala 130 000 utečencov zo Sýrie. EÚ sľúbila, že prijme 35 000. Od začiatku roku 2015 prekročilo Stredozemné more 115 000 utečencov. Do Talianska prišlo v roku 2014 170 tis. nelegálnych migrantov a do grécka vyše 50 tisíc. Slovensko má prijať 796 utečencov. Minister viackrát spomínal, že Taliansko nasadilo na operáciu Mare Nostrum (2013-2014) na obranu stredomorskej hranice 900 policajtov, presne toľko, čo má Slovensko na krátkej schengenskej hranici s Ukrajinou. Operácia bola nahradená operáciou Triton riadenej Frontexom (Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ). Premiér Fico aj v tomto ohľade navrhol pomôcť vyslaním slovenských expertov na hliadkovanie a obranu stredomorskej schengenskej hranice EÚ. Podobne ako Slovensko aj Španielsko zaviedlo prísnu proti azylovú politiku, potom čo čelilo vlne migrantov hlavne na Kanárske ostrovy. Výsledkom nebolo len odmietnutie azylov a návrat ľudí do pôvodných krajín, ale aj totálne upadnutie odhodlania migrovať z Afriky do Španielska. To sa v Taliansku a v Grécku evidentne nedeje. Slovensko navrhuje, že dobrovoľne príjme utečencov z vojnou zmietanej Sýrie, Líbye alebo Eritrey. Jednať by sa malo o matky s deťmi alebo sýrskych kresťanov. Minister Kaliňák povedal, že moslimovia nás berú len ako prechodnú krajinu a mieria do západných krajín, kde majú komunity a infraštruktúru. Slovensko je navyše ochotné vypomôcť Rakúsko s prijatím utečencov nachádzajúcich sa v ich preplnených utečeneckých táboroch. Na Slovensku aj v Česku máme dlhoročné skúsenosti so študentami zo Sýrie, Líbye a Etiópie (Eritrei) tak, prečo by sme sa ich mali teraz báť a nepomôcť im. V niektorých častiach Slovenska čelíme nedostatkom napr. lekárov, čo by mohli imigranti vyrieši,. Je treba si tiež priznať pravdu, že prijatie imigrantov je schodnejšie v tolerantnejších väčších mestách. Na Slovensku za také možno považovať iba Bratislavu a Košice, To tiež obmedzuje naše možnosti. Slovensko tiež podporuje myšlienku, aby sa pomohlo priamo v utečeneckých táboroch v Taliansku. Tam by mal prebehnúť proces udelenia alebo odmietnutia azylu. Zároveň tiež na Slovensku získala väčšinu myšlienka zriadenia utečeneckých táborov v napr. Líbyi a Egypte, kde by všetci ľudia ohrození vojnou, hladom a smrťou, mohli nájsť útočisko. Je predsa jedno, kde prečkajú v mieri a v zaopatrení krízu, či na Európe alebo v Afrike – rovnako v utečeneckých táboroch. Samozrejme takéto opatrenia si vyžadujú buď pozvanie vlád daných krajín. Ako vieme, v Líbyi i Sýrii ťažko hovoriť o nejakej vláde, ale predsa len oficiálna vláda tam existuje. Druhou možnosťou je schválenie pomoci a vyslanie ozbrojených zložiek BR OSN. V súčasnosti prebiehajú rokovania, ktoré by sa mali skončiť do dvoch mesiacov. Lenže prečo by hlavne Rusko, ale aj Čína a USA mali pomáhať Európe? Na Slovensku panuje zhoda, že sa majú vyriešiť v prvom rade príčiny a nie následky krízy. Riešenie následkov iba napomôže k novým vlnám migrácie. Prijatím všetkých Afričanov sa predsa nemôžu vyriešiť problémy Afriky. Slovensko rovnako tak aj ostatné krajiny V4 musia byť opatrné aj z iného hľadiska. Prípadné zrušenie vízovej povinnosti Ukrajine zo strany EÚ by mohlo viesť k masívnej emigrácii z tejto mizériou, korupciou, nefunkčnosťou a na východe aj vojnou postihnutej krajiny. Ukrajinci samozrejme sú nám jazykovo a etnicky blízki, sú kresťania a ich začlenenia do spoločnosti by malo byť bezproblémové. Budú to naše krajiny, ktoré budú nielen nárazníkové krajiny čeliace vlnám, ale cieľovými krajinami.

Vytisknout

Obsah vydání | Pondělí 29.6. 2015