Vybrané poznámky k štúdii o súdobom fašizme

10. 4. 2014 / Juraj Janošovský

Podarilo sa vytvoriť mediálny priestor profylakticky likvidujúci akúkoľvek rozumnú iniciatívu...

V normálnej situácii by ľudia, s historickou skúsenosťou, prirodzene reagovali na šírenie fašizmu globálnych korporácií a bankového systému ovládajúceho štáty s najsilnejšími vojenskými silami. V pocite existenčného ohrozenia sa však masa sústreďuje na vlastné prežitie a existenčné pôžitky. Ignoruje čokoľvek, čo by spôsobilo prípútanie pozornosti obrovského monitorovacieho ( a asi aj likvidačného) systému Veľkého brata na seba. Ako známe opice : nič nevidia, nič nepočujú a hlavne nič nehovoria. Niektorých trochu znepokojuje známa úvaha katolíckeho kňaza v koncentráku ( keď "brali" komunistov mlčal som, keď "brali" socdemákov mlčal som a keď prišli po mňa nemal sa kto ozvať...). Sľubované konzumné pôžitky, často virtuálne, sú nielen lákavé ale na dosah ruky, tak prečo nezavrieť oči a nepoláskať hebkú kožu osemnástky?

Milosrdné lži a goebelsovská poučka ( tisíckrát opakovaná lož sa stáva "pravdou") vytvárajú bezpečný priestor pre "bezproblémovú" existenciu. Užitný existencionalizmus -- svet je len pre nás / po nás "potopa" poskytuje pseudofilozofický útulok pre pasivitu a rešpektovanie globálneho fašizmu. Ako žilo Petainovské Francúzsko a Háchove Čechy? Rovnako ako to dnešné Hollandovo či Zemanovo. Keď som robil rozhovor s "baťkom" Mináčom ( slovenský bard) a pýtal som sa ho ako možno prežiť fašistický slovák štát (štyridsiate roky), hon na čarodejnice buržoázneho nacionalizmu( päťdesiate roky), reálsocialistický iluzionizmus (šesťdesiate roky), okupačnú normalizáciu ( sedemdesiate, osemdesiate roky)  remake vulgárneho kapitalizmu ( deväťdesiate roky) povedal mi, že nejde o oportunizmus ale o záchranu "živej sily". Zaklínadlo malých národov: nemusíme mať morálku, musíme iba "prežiť"...

Brilantne sa podarilo zakumflovať fašizmus. Vykorenilo sa historické a politické vnímanie zrodu, rastu, moci a hegemónie fašizmu. Vytvorili sa ukľudňujúce floskule: fašizmus je vlastne antisemitizmus! A keďže sionistické organizácie regulujú a menežujú súdobý hospodársky, mediálny a politický život nemôže predsa ísť o "fašizmus"! Známa židovská filozofka H. Arendtová nepríjemne pripomenula Izraelu, že fašizmus je systém, nie nemecká deformácia: upozornila, že v rozsudku je Eichmann odsúdený na smrť aj za  prípravu rovnakých zákonov aké platia v Izraeli... Prišpendlenie fašizmu " za límec" Mussolinimu a Hitlerovi ho historicky identifikuje inak ako vznikol. Ľavicový žurnalista B. Mussolini prešiel na korporativizmus a uviedol fašizmus do politického života na základe hlbokej traumy spôsobenej sociálnodemokratickými politikmi, ktorí schválili I. svetovú vojnu a vohnali milióny do krutej, brutálnej vojny impérií o trhy a zisky. Koncentráky, plyn, genocída civilného obyvateľstva nie sú "objavom" fašizmu ale liberálneho kapitalizmu...

Ani Hitler nezvíťazil v Nemecku na základe antisemitizmu. Ten bol iba akousi, určite organickou, ale nie podstatnou súčasťou nacizmu. Nacizmus uspel, keď sociálni demokrati po vraždách R. Luxemburgovej a K. Liebknechta zlikvidovali protokomunistícké nemecké soviety a "rozpútali" weimarskú republiku. Jej podoba s dnešným pseudodemokratizmom nie je "náhodná". Propagácia dekadencie, libertaniánske dogmy, demokratúra finančných skupín, korupcia a najmä nárast masovej biedy s vydieraním strednej triedy priamo objednávajú mužov silnej ruky a populistickej politiky. Výberové konania na politické líderstvá organizujú opäť nadnárodné koncerny a banky. Za ľúbivými rečami, podporenými sociálnymi programami zdravého rozumu sa opäť upevňuje čiernobiela schéma: kto nie je s nami je proti nám. Hitler nezískal popularitu informáciami o príprave koncentračných táborov, ale sociálno- hospodárskym projektom riešiacim biedu pauperizovaných más. Reguloval infláciu, organizoval infraštrukúrne projekty zamestnávajúce milióny prácechtivých, nahradzoval dekadentnú politikú kultúru zkorumpovaných ale "demokratických" lídrov prehľadnou a zrozumiteľnou politikou vlastnej disciplinovanej strany.

Pozrite si Wikipédiu a jej definíciu fašizmu. Vyjadruje obecnú neschopnosť ( a neochotu) definovať, čo je fašizmus. Najmä preto, že jeho definícia sedí ako zadnica na šerbli súčasnej politickej situácie. Fašizmus je dosahovanie politických cieľov hrubou silou, vytváranie dvojakej morálky mediálnou manipuláciou a privlastnením si rozhodovania o pravde, morálke a cti. "Politika" ( systém, štát, kultúra) prestala byť politickou súťažou myšlienok a stála sa hegemóniou finačných skupín legitimizovanou mediálne zmanipulovanou "verejnosťou" zastrašenou políciou, tajnými službami a politickými úderkami, podriadenými neznámym a neverejným zamestnávateľom (viď kaderníčky financujúce politické strany).

Schizofrénna civilizácia bez mihnutia oka "rešpektuje" vojenské agresie s komerčnými cieľmi, okupáciu "neposlušných krajín". S podprahovým uspokojení akceptuje "šírenie" vlastnej kutúry -- rozumej potvrdenie kultúrnej ( rasovej) nadradenosti ohňom, bombami, bezpilotnými lietadlami, mučením zajatcov a komandami popravujúcimi bez súdu a zľutovania v žolde. Mediálni bossovia určujú ( zrejme na objednávku), čo je "demokratické" a vynucujú si poslušnosť a zrejme aj príjmy z ovládnutia priestoru pre "štandard". Média legitimizujú a sankcionizujú konanie štátov a to bez ohľadu na precedensy a zdravý rozum. A najhoršie je, že "štandard" je nespochybňovaný, rešpektovaný a vydržiavaný intelektuálmi nevšímajúcimi si jeho rozpor s humanistickou tradíciou, draho získanou kultúrou, a s ľudskou podstatou nášho druhu.

Kto zaplatí tento dlh?....

Vytisknout