Aj údaje z prelomu septembra a októbra potvrdzujú, že Markíza je lídrom. Ale nie takým výrazným, za akého sa pasuje. Sledovanosť Televíznych Novín musela Pavla Ruska šokovať: ani po prázdninách nestúpla výrazne nad 20 percent. Pritom doteraz TV Markíza na základe vlastných výskumov prezentovala ich sledovanosť medzi 40% a 50%. Je to priepastný rozdiel, ktorý vzhľadom na pokrytie, ktoré Markíza dosahuje (približne 97% obyvateľov) ukazuje, že dve tretiny ľudí o spravodajstvo najsledovanejšej televízie nejaví vôbec záujem. Môžeme sa oprávnene domnievať, že sa pod to nepodpísala len strnulosť a neinvenčnosť redaktorov, dlhé a nedynamické reportáže, či nudné témy, ale najmä výrazná prevaha politického spravodajstva "verejnoprávneho typu" (tlačovky, zasadania strán, vlády a parlamentu) a prvoplánová propaganda Aliancie nového občana, predovšetkým však jej predsedu a ministra hospodárstva Pavla Ruska.

Jeseň však predsa priniesla mierny nárast sledovanosti. A STV sa priblížila k TV JOJ. Obe sa podľa našich informácií pohybujú medzi 10% až 14%. Noviny TV JOJ však majú predsa len o čosi navrch, čo je stále veľké prekvapenie, lebo rozdiel v dostupnosti obyvateľov ku kvalitnému signálu týchto televízií je asi 30%. Podľa čísel, ktoré sme získali, ak by TV JOJ zvýšila pokrytie Slovenska, mohla by sa od STV výraznejšie odpútať a priblížiť sa k Markíze, alebo inak: kde vysielajú všetky tri televízie je Jojka bližšie k Markíze a STV ďalej od Jojky. Na tomto území je rozdiel medzi prvým a druhým asi 10% a medzi druhým a tretím asi 5%. Zdá sa, že ľudia na Slovensku chcú medzi siedmou a ôsmou večer pozerať iba televízne spravodajstvo. Akokoľvek dobrá situačná komédie ich v tom čase nezaujíma.

Reálna súťaž sa teda odohráva iba medzi STV a TV JOJ. Aktívne voličské skupiny pritom podľa našich informácií dávajú prednosť Jojke. Pravdepodobne to súvisí s charakterom jej spravodajstva: je nielen dynamickejšie, ale nie je tak prvoplánovo politické, ako verejnoprávne. Asi tiež prináša vernejší obraz každodenného života aktívnej časti obyvateľov, v ktorom "vysoká politika" nehrá až tak dôležitú úlohu. Určite to súvisí i s hodnotovými preferenciami mladších ľudí, ktorých "senzácie" a "pikošky" zaujímajú. A tak Jojku viac než STV sledujú nielen mladší diváci (od 18 do 30 rokov), ale aj stredná generácia, ľudia v preddôchodkovom a dôchodkovom veku zasa preferujú STV. Nepriamo aj s tým súvisí prirodzene vyššia sledovanosť TV JOJ vo väčších sídlach: všeobecne platí, že v mestách s približne vyše 15 000 obyvateľmi viac ľudí pozerá Noviny, v malých mestách a na dedinách Správy. S vysokou dávkou istoty to možno predpokladať aj pri pohľade na mapu pokrytia televíznym signálom. Veľká časť vidieku jednoducho Jojku "nechytá" , alebo nie kvalitne.

Markíza sa podobá na STV. Zdá sa, že regionálne rozdiely medzi televíziami neexistujú. Už len pre pokrytie zaznamenáva "výkyvy" v podstate iba Jojka: na západe Slovenska (Nitriansky, Trenčiansky a Bratislavský kraj) má evidentne vyššiu sledovanosť, ako inde. Ale nielen pre pokrytie by bol priamy súboj STV a Markízy zaujímavý. Zdá sa, že obe ponúkajú podobný typ spravodajstva, lebo priťahujú podobné skupiny divákov pokiaľ ide o vek i veľkosť sídla. Z prostredia šéfa verejnoprávnej televízie Richarda Rybníčka už prenikli informácie o tom, že zvažuje presun Správ na siedmu hodinu, ale teraz sa o tom vo vedení televízie nehovorí. Viac sa hovorí o "zmodernizovaní" hlavnej spravodajskej relácie, prídu mladí moderátori, dokonca budú stáť. Je však otázne, či práve toto tradičný divák STV očakáva. Skôr to vyzerá, že už aj "nový začiatok" s neprehľadným a v priebehu Správ sa meniacim vizuálom ho odrádza a mladých ani to neláka.

Manipulácia made in Markíza. Je pozoruhodné, že všetky zaujímavé informácie, ktoré doteraz o peoplemetrovom meraní unikli boli o spravodajstve. Potvrdzuje to fakt, že spravodajstvo je "výkladnou skriňou" každej televízie, ale na Slovensku zároveň aj jej citlivým miestom. Dôvodom je jeho zneužívanie na manipulovanie verejnosti. Začalo sa to "za Mečiara" v Mlynskej doline a pokračuje to "za Ruska" v Záhorskej Bystrici. Aj najnevzdelanejší ľudia si nemôžu myslieť, že je normálne, keď sa "majiteľ TV Markíza a ANO" objavuje v Televíznych novinách každý deň a nezriedka i v niekoľkých príspevkoch. A demagogické vymývanie mozgov arogantného manipulátora Rudolfa Zajaca sa už stalo povestné. Nečudo, že Jojka ide iným smerom, hoci to neznamená, že ľudí politika a politici už nezaujímajú.

Málo efektívna politická komunikácia. Uhladeným príspevkom s nezakrytými straníckymi posolstvami už diváci neveria. A politici, ktorí sú ako kladní hrdinovia s latinskoamerických telenoviel na obrazovke každý deň ich skôr nahnevajú. Najnovšie čísla sledovanosti televízneho spravodajstva ukazujú, že nemá zmysel byť za každú cenu "v správach" , čím sú slovenskí politici priam posadnutí. Počty divákov jednotlivých relácií sa medzi siedmou a ôsmou pohybujú od 600 tisíc do vyše milióna, čo nie je ani tretina oprávnených voličov! To síce neznamená, že takáto komunikácia nemá žiadny význam, ale rozhodne nie kľúčový. Ukazuje sa, že za jedno volebné obdobie sa neprítomnosť na obrazovke dá vyvážiť aktívnou priamou komunikáciou a direct mailingom. Primerané finančné zabezpečenie, dobrá organizácia práce, pevné nervy a trpezlivosť môžu aj za dva-tri roky priniesť nečakané výsledky.