26. 2. 2003
Obraz Slovenska a Rómov v listě Christian Science MonitorZnačne čítaný a vplyvný americký denník Christian Science Monitor uverejnil článok svojho spolupracovníka o situácii Rómov na Slovensku. Pre toho, kto pozná reálny obraz vecí, ide o doslova šokujúce čítanie, ktoré veľmi plasticky ukazuje, aký nesprávny dojem o skutočnosti možno sprostredkovane dostávame napr. aj o "diabolskom" Iraku, či pri iných témach, kde je tvorba verejnej mienky viac - menej plne závislá od mediálne sprostredkovaného obrazu. Poznámka ŠOK: Arie Farnam je absolventka slovanských studií a "liberal arts" - žurnalistiky na Lawrence University v Appletonu, Wisconsin. V současné době jedna z tisíců amerických "freelance", pobývající v kavárnách a pubech v bohémské Praze. Působí jako aktivistická "novinářka", v nedávné době jako iniciátorka protestů proti zahájení války v Iráku; někdy zase zpracovává "reportáže" o budoucnosti NATO, budoucnosti vysílání RFE, jindy zase analyzuje neutěšenou situaci jihoamerických indiánů, témata života křesťanů v Bosně, polských zemědělců, gerilové války v Kolumbii, ukrajinských dětí ulice či lidských práv v Kazachstánu, bezpečnostní situace v Makedonii a situaci místních Albánců, export semtexu z Pardubic, cikáňat na východním Slovensku, kauzy "Matiční"... Publikuje převážně v Prague Postu a Christian Science Monitoru, případně na webech mezinárodních aktivistických uskupení. Pikantní je, že Arie Farnam patří mezi tu část populace, která musí používat velmi silné brýle po dvacet čtyři hodin denně. Její reportáže to nemůže neovlivnit. Nemám nic proti veřejným aktivitám. Nemám nic proti mediálním "bojovníkům" za práva kohokoliv. Od přežití ještěrek, přes odpůrce či příznivce potratů, po kampaně za celosvětový zákaz pěchotních min. Nemám vůbec nic ani proti mírovým aktivistům, pokud zůstanou pouze aktivisty - klidně je budu i publikovat jako jednu z mnohdy opomíjených a přehlížených "stran sporu". Což také Britské listy udělaly, když Arie Farnam publikovaly text jejího dopisu a apelu na demonstrany proti válce v Iráku. Nemám ani vůbec nic proti "odvozené" žurnalistice "tvořené" přes internetové vyhledavače, pokud je používána s obezřetností a mírou - a pouze jako výplňový materiál. České deníky používají výplňové materiály z ČTK běžně na polovině svého rozsahu... Pokud se ale výpňové rešerše stanou "kmenovým" "zpravodajstvím" - navíc velkého tištěného deníku, je to na pováženou. Zvláště tehdy, když jako informační zdroje rešeršisty slouží aktivistické zdroje a editor na druhém konci zeměkoule nemá šanci ověřovat jejich pravdivost ani objektivitu takové "žurnalistiky"... Nelze být zároveň v Ekvádoru, na Ukrajině a v Praze. A nelze být zároveň reportérem-odborníkem na romskou problematiku, post-komunistické reálie Polska, klimatické změny, sionismus a konflikt Izraele s Palestinou, Balkán, NATO a globální politiku. Pokud takové spektrum "specializací" editor svým dopisovatelům povolí, je to závažné riziko. A to by si měla vyřešit redakce Christian Science Monitoru, a pravděpodobně v celém světě... Nezbývá než: důvěřovat, ale prověřovat. Monitor "žurnalistických" aktivit Arie Farnam na CSM v časových souvislostech ZDE
Ľubomírem Sedláčikem komentovaný článek - zdroj CSMonitor v angličtině ZDE
|
Cigáni donútení k úteku sú vytláčaní do giet na východnom SlovenskuArie Farnam pre Christian Science Monitorpoznámky kurzívou Ľubomír SedláčikKOŠICE, Slovensko -- Tínedžerka Lucia Davidová má ešte stále nočné mory z udalosti čo sa odohrala jeden večer pred dvoma rokmi, keď lokálna polícia and neo-nacististickí skinhedi zaútočili na jej rodinu v malom mestečku Štós na východe Slovenska. "Kamene začali rozbíjať okná a dav vonku začal skandovať, že mňa a moju mamu znásilnia" spomína si šeptom. Potom ako sa spolu chúlili v tme niekoľko hodín, Lucia, jej rodičia a dvaja bratia utiekli z dediny aby sa už nikdy nevrátili. Tá noc bola hrozným klimaxom ročného teroru: Jej otec bol neoprávnene uväznený, a jej starší brat ťažko zbitý policajtom. Rodiny mal niekoľko výhražných telefonátov denne "Cigáni, vypadnite z mesta alebo zomrite!" Prípad Dávidovcov je len jedným zo stoviek zdokumentovaných medzinárodnými organizáciami pre ochranu ľudských práv, ktoré dokumentujú trend násilnej segregácie Rómov (bežne volaných Cigáni) na východe Slovenska. Hrozné podmienkyNa Slovensku žije okolo 400 tisíc Rómov, väčšinou žijúcich v úbohých vidieckych osadách a mestských getách. Každý mesiac sú ďalší premiestňovaní do oddelených oblastí. Bez ohľadu na tlak vyvíjaný Európskou Úniou na znovuzačlenenie národnostných menšín, mnoho miest na východnom Slovensku posledne prijalo uznesenia zakazujúce vstup Rómom na územie mesta a už nehovoriac o bývaní v nich. Zjavná psychologická manipulácia priam bije do očí. Z uvedených formulácií nadobúda čitateľ dojem, ako keby násilné útoky na Rómov boli posvätené štátom, resp. vedené priamo za fyzickej spoluúčasti policajných orgánov ! Absolútnou lžou a nehoráznosťou je tvrdenie o zákaze vstupu Rómom do "mnohých miest". Výrazom "premiestňovanie do oddelených oblastí" myslí autor čo ? Jediný spôsob ako to môže reality neznalý zahraničný čitateľ chápať je, že ide o úradne organizovaný a oficiálny akt násilia. "Rómska populácia je systematicky segregovaná v Slovenskej spoločnosti: v bývaní, v školstve, skrátka všade" hovorí Claude Cahn, vedec z Európskej spoločnosti pre práva Rómov (ERRC), legálnej skupine z Budapešti v Maďarsku. "Od 1998 sa situácia zhoršila najmä v oblasti násilia skinhedov a policajného násilia. Prominentní Slovenskí politici robia radikálne vyhlásenia o obmedzení rómskej populácie a použití masovej sterilizácie na zníženie ich počtu". Rodina Dávidovcov teraz žije na Luníku IX, Rómskej chudobnej štvrti na okraji Košíc, druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Tam, 5000 ľudí je natískaných do komplexu vybudovaného pre polovičný počet a mesto vyplo elektriku, teplú vodu, vykurovanie a odpratávanie odpadkov. Poslednú bielu rodinu na Luníku IX presťahovalo mesto tohto roku a tak sa vytvorilo najväčšie čisto Rómske geto na Slovensku a ukončil sa proces započatý už Rudolfom Šusterom, vtedy starostom Košíc, teraz prezidentom. Rudolfovi Schusterovi, pri všetkých oprávnených výhradách ku nemu, treba priznať, že ako skúsený exkomunálny politik, videl rómsku problematiku zblízka a realisticky. Problém Luníka 9 zhrnul do jedinej vety, keď na rómske sťažnosti že tam vzniká ghetto, odpovedal : "Sami si ho robia !" Kto pozná bytovú situáciu na Slovensku a ostalo mu aspoň trocha súdnosti, okamžite vidí zjavný logický rozpor. Nerómske rodiny odišli z toho sídliska do neraz horších, aj poloprovizórnych podmienok bývania (zo svojich bytov I. kategórie napr. aj do čiastočne zrekonštruovanej bývalej robotníckej ubytovne), v zúfalej snahe čím skôr uniknúť pomerom, kedy bolo pre nerómov rizikom vychádzať von pomaly už i cez deň, znášať nepredstaviteľné hygienické podmienky spôsobované sociálne neprispôsobivou väčšinou, atď. Ku vypínaniu elektriny je tiež čo dodať. Energetické závody tak učinili samozrejme len neplatičom. V prevažnej väčšine prípadov však hneď po odchode technikov si domácnosti zapojili odber znova nelegálne, často životu nebezpečným spôsobom (napr. "rozvádzač" v podobe klincov zatlčených do kusa tehly). V tejto veci je podaných desiatky trestných oznámení a viacerí takíto zlodeji energie už boli právoplatne odsúdení. V 1997, mestská rada Košíc, ohlásila 50 miliónový projekt na "skrášlenie mesta". Projekt spočíval vo vyčistení barokového stredu mesta pre turistiku. Súčasťou plánu bolo aj vypudenie okolo 25000 Rómov z centra a ich presťahovaní do segregovaných zón. Interný dokument, podpísaný bývalým primátorom mestskej časti Andrejom Weberom (reportér tento dokument videl na vlastné oči) popisoval Luník IX ako "malú podštandardnú zástavbu pre Rómov". "Presťahovanie Rómov na Luník IX je normálny vývoj" hovorí Zdenko Trebuľa, súčasný starosta Košíc. "Ak viete že je faktom, že istá skupina ľudí je kriminálna a netolerovateľná, potom samozrejme že ich nebude chcieť za susedov. Okrem toho, Rómovia neplatia nájomné." 95% Rómskej populácie na východnom Slovensku je nezamestnaných, a prakticky všetky Rómske deti na Slovensku navštevujú segregované školy s učivom pre retardované deti. Autor tu zasa navodzuje dojem, že rómske deti sú neprávom utláčané tým že ich "automaticky" umiestňujú do osobitných škôl, ktoré sú mimochodom organizované nie na princípe rasovej segregácie, ale mentálnej úrovne žiakov. Ale ak by to tak bolo, tak by logicky musel rýchlo vyskočiť v praxi rozpor: Rómske deti by v takýchto školách museli vynikať ! Nie je to tak a často práve ich rodičia žiadajú o umiestnenie detí v osobitných školách. Kvôli extrémnej chudobe dlžoba nájmu je hlavným problémom. Luciin otec, Imrich Dávid, hovorí že aj tých zopár ktorí môžu platiť sú vysťahovaní. Bol vlastníkom svojho domu v Štóse a mal prácu ako zručný zvárač, avšak mestská rada stále oficiálne odopiera jeho právo žiť tam. "Vytlačili nás do geta a neexistuje cesta späť" hovorí. Minulé leto, sa Dávid pokúsil zobrať svoje deti do kina v meste a bolo mu povedané, že Rómom už nie je dovolené ísť si pozrieť film. "Chceme odísť z tejto krajiny" dodáva Dávid. "Chcem zobrať svoju rodinu niekde, kde nás nebudú nenávidieť." Alexander Musinka, antropológ na Prešovskej univerzite hovorí, že situácia Rómov v ostatných častiach Slovenska je o čosi lepšia. "Existuje však zväčšujúca sa tendencia ku getoizácii v celej krajine," hovorí. "Luník IX je model toho o čo sa pokúšajú ďalšie mestá so svojimi rómskymi komunitami." "Som rád, že sú preč"Obyvatelia Košíc argumentujú že sú oprávnení vylúčiť Rómov. "Je nevyhnutné udržať Rómov mimo mestského centra" hovorí Peter Schutz, politický analytik v Košiciach. "Som rád, že sú preč. Nemôžte mať krásne mesto s Rómmi, ktorí krásu ničia. Majú inú mentalitu. Je nemožné začleniť ich do Slovenskej spoločnosti... Jedinou možnosťou je nútene ich dostať z mesta von." Nie všetci Slováci súhlasia: Malá ale rastúca skupina intelektuálov hlása, že segregácia poškodzuje obe strany, aj Rómov aj Slovenskú majoritu. Kristína Magdolénová, slovenská spisovateľka, nedávno založila agentúru s ďalšími Rómskymi kolegami, na dokumentáciu života Slovenských Rómov a vnesenie objektívnejších informácií o nich do hlavných médií na Slovensku. Hovorí, že to robí menej pre Rómov, ako pre záchranu svojej vlasti pred balkánskym typom rasového násilia. "Ak chcete vidieť ako také medzi-etnické konflikty začínajú, pozrite sa na Slovensko práve teraz," vraví Magdolénová. "Jedného dňa, o 10 alebo 20 rokov, to vybuchne do násilia. Rómska populácia rastie a je doslova vytlačená na okraj spoločnosti. Je im absolútne odopieraná akákoľvek nádej na vzdelanie a slušné zamestnanie. Napokon, tak ako všetci ľudia, sa vzoprú. Toto je časová bomba v strede Európy." Pani Magdolenová a jej podobní aktivisti horlivo "zabúdajú" na prosté prirovnanie. Koľko kriminálnych činov vrátane priameho násilia spáchajú príslušníci rómskej menšiny z celkového podielu kriminality, v pomere ku ich počtu. Prípadom (ojedinelým), kedy sa prejaví násilie nerómov voči rómom sa venuje masívna publicita, opačným (každodenným), takmer nijaká pozornosť. Nevieme napr. o to, že by takíto aktivisti venovali čo len najmenšiu pozornosť nedávnemu prípadu agronóma, ktorý prichytil veľkú skupinu Rómov pri krádeži ovocia v sade. Leží doživotne ochrnutý. Netreba veľa predstavivosti, aký ohlas by mal prípad v opačnom garde. Práve štátne orgány SR majú značný neblahý podiel na sústavnom neriešení problému rómskej kriminality tým, že platí výslovny zákaz vykonávať štatistiky kriminality podľa etnickej príslušnosti páchateľov. To pripomína situáciu, ako keby lekár nesmel stanoviť presnú diagnózu a chorobu selektívne liečiť, ale na všetko by predpisoval paušálne širokospektrálne antibiotiká...
|