Uplynulý piatok v Košiciach sa Mikuláš Dzurinda hodlal venovať na svojom prvom mimobratislavskom výjazde, najmä otázkam rozvoja regiónu, podpore zahraničných investícií, apod. Kosa na kameň narazila v podobe veľmi konkrétnej otázky, ktorú na tlačovej konferencii položil nenovinár, člen Predsedníctva Slovenskej akadémie vied, MVDr. Branislav Peťko, Ph.D. Citujme ho doslovne :

Otázka:
"Pán premiér, Košice sú druhým najvýznamnejším centrom slovenskej vedy a vysokého školstva. Akademická obec citlivo vníma prístupové rokovania vlády do EÚ a vníma rozpor medzi požiadavkami a skutočnosťou. Mám otázku, či podpora vedy na Slovensku bude zaradená medzi priority súčasnej vlády a bude ju podporovať, alebo skôr do skupiny reštriktívnych opatrení, kde bude šetriť ?"

Odpoveď:
Najprv hlboký pohľad, pokrčenie pliec, potom odpoveď: "Veľmi ťažká otázka. Neviem odpovedať. Môžem aj tak odpovedať ?" Po krátkej pauze premiér pokračoval: "Nechcem tu hovoriť frázy. Poviem len to, čo sme tvrdili aj pred voľbami. Vzdelanie bude patriť medzi najvyššie priority, ale do detailov to musia rozpracovať tí, ktorým to patrí." Na záver mi venoval ešte dlhý pohľad.

Vedec bol z takejto reakcie šéfa exekutívy vyvedený z miery. U učencov je všeobecne známe, že sa prevažne venujú svojmu odboru a do ich "slonovinovej veže", politické reálie príliš neprenikajú, až pokým sa ich bezprostredne nedotknú. Obávame sa ale, že tento okamih už na Slovensku nastal. Treba pripomenúť realitu, v ktorej sa nachádzame. Tzv. pravicoví verejní činitelia poukazujú, že existencia osobitnej SAV popri univerzitnom výskume, je pozostatkom z čias stalinizmu. To je samo o sebe pravda, lenže faktom ostáva, že výsledky akadémie, rozsah jej výskumnej činnosti a na to nadväzujúcich aktivít, zďaleka prevyšujú svojim významom školskú konkurenciu. Lenže za akých podmienok : Neraz zúfalo improvizovaných. Rivalita medzi školami a akadémiou je v informovaných kruhoch dostatočne známa. Nikto si nemôže robiť ilúzie, že by pri zrušení , či tichom postupnom zaškrtení "nadbytočnej" inštitúcie, ostali jej výskumné týmy a ich kapacity nenarušené, resp. že by boli podrobené len racionálnej miere redukcie. Skutočnosť by bola taká, že po odchode nadšencov, ktorí často nemajú nástupcov a len sami dokážu pracovať v daných podmienkach, by jedinou hodnotou ostali budovy a pozemky. Bezbreho naivným by bol ten, kto by veril, že školský výskum dostane takto "ušetrené" prostriedky na rozvoj vedy. Skôr zodpovedá realite očakávanie, že okolo už číhajú vždy pripravení vlcí, ktorí by sa o zvyšky potrhali.

Celkom nesprávnou, často používanou tézou je, že si "nemôžeme dovoliť" základný výskum a mali by sme sa ako krajina sústrediť hlavne na aplikovaný, prinášajúci bezprostredné ekonomické výsledky. To je ale veľmi krátkozraká politika, až príliš pripomínajúca spomenutý totálny výpredaj ekonomickej podstaty štátu - z ktorého ostane potom viac menej prázdna škrupina deklaratívnej politickej moci.

Zaskočený predseda vlády ukázal, že mu je blízka príslovečná košeľa. Po kabát už jeho myšlienkové pochody nedochádzajú - alebo nechcú dôjsť.