24. 4. 2002
Černenkovia a Červonenkovia prichádzajú teraz na Slovensko z WashingtonuIch Excelencie, veľvyslanci USA na Slovensku, si navykli správať sa u nás ako gubernátori. Aj ináč nesmierne servilné a neobjektívne slovenské masmédiá občas utrúsia poznámku, že Ich Excelencie to či ono povedali na adresu Slovenska alebo jeho, pochopiteľne vybraných, politických predstaviteľov bez diplomatických ohľadov, pričom takúto udalosť podávajú skôr v pozitívnom tóne, akoby potupa a prekročenie diplomatického bontónu bola pre Slovensko div nie vyznamenaním.
|
Terajší veľvyslanec USA na Slovensku Ronald Weiser kráča v stopách, ktoré mu vyšliapali jeho predchodcovia. Je potomkom židovskej rodiny z územia terajšieho Poľska, a tak na Slovensko nemal ďaleko. Jeho Excelencia si post ambasádora kúpila zložením príslušného obnosu na konto volebného fondu víťaza posledných prezidentských volieb v USA. V eufemistickom a "optimistickom" podaní slovenských masmédií sa k svojmu postu dostal na základe osobného priateľstva s terajším prezidentom. Je len pochopiteľné a symptomatické, že žiadny novinár pôsobiaci na Slovensku sa neodvážil položiť zaujímavú otázku: aká je v súčasnosti cena postu veľvyslanca USA na Slovensku. Pretože, ako kedysi napísal Jan Čulík, BL číta, alebo vznešenejšie povedané monitoruje, aj Jano CICA, je nádej, že sa táto otázka dostane aj na stôl Jeho Excelencie a že sa na ňu pokúsi odpovedať. Pred príchodom na Slovensko sa Jeho Excelencia zaoberala obchodovaním s realitami. Pretože v očiach prevažne katolíckeho obyvateľstva Slovenska vyznieva takýto spôsob obživy nie príliš "hrdo", ale skôr pejoratívne - ako akési kšeftovanie s pozemkami a domami - , slovenské masmédiá ochotne priskočili Weiserovi na pomoc a vylepšili jeho "kádrový" posudok tak, že ho označili za osobu, ktorá pracuje v odbore informácií. A tak sa vlastne v podaní slovenských médií z obchodníka s realitami stal informatik. Z hľadiska čírej logiky ide pritom naozaj len o malé zovšeobecnenie: informácie hrajú pri obchodovaní s realitami kľúčovú úlohu. Rovnakým myšlienkovým pochodom prirodzene možno za informatika označiť aj podomového obchodníka s handrami - zmení sa len charakter relevantných informácií a výška finančných obnosov. Nevšedný záujem obchodníka s realitami o Slovensko má však v sebe zakódovanú dôležitú informáciu: so vstupom Slovenska do EÚ to nemôže byť také zlé, ako sa to usilujú vykresľovať niektoré slovenské médiá v súvislosti s predpokladaným víťazstvom opozície v nastávajúcich parlamentných voľbách. Po vstupe Slovenska do EÚ sa totiž očakáva výrazný nárast cien realít! Ak by k tomuto vstupu do EÚ nedošlo v historicky primeranej dobe, investície Jeho Excelencie do volebnej pokladnice republikánov a do priateľstva s pánom prezidentom USA by boli značne znehodnotené! Jeho Excelencia v poslednom období zasiahla na Slovensku do dvoch okruhov. Na adresu Mečiara a jeho HZDS, ktoré dlhodobo získava v prieskumoch volebných preferencií zhruba 30 % (mimochodom ako naznačujú noviny Pravda z 22. 4. 2002 tieto prieskumy sú výdatne falšované, pričom údajne cena agentúram je jeden milión Sk za jedno percento preferencií), povedala Jeho Excelencia znova: nie. Tým potvrdila, že USA voči Slovensku používajú podobnú taktiku ako niekdajší veľký brat ZSSR po vojne voči ČSR. Vtedy sa to volalo Národná fronta a jej podstatou bolo, že sa z politického života ad hoc vylúčili určité politické strany predvojnovej ČR - niektoré z nich veľmi významné: ako napríklad agrárna strana. Teraz sa to deje voči súčasnej opozícii HZDS a SNS. Má to však v sebe aj určitú fajnovosť, USA totiž vysielajú posolstvo: môžete sa na demokraciu hrať ako chcete, keď však budete voliť inak, ako si želáme, uvidíte. Zavedieme proti vám také sankcie, že sa budete váľať vo vlastnej biede a stanete sa čiernou dierou na mape sveta (doslovný výrok niekdajšej ministerky zahraničia USA)! Akoby boli v dnešnej Amerike vyhubené jej pôvodné kresťanské civilizačné korene - rovnako ako Indiáni! Jedným z dôsledkov takéhoto hrubého deformovania slovenskej politickej scény neprimeraným tlakom zo zahraničia je vzrastajúca korupcia a nezamestnanosť, ktorá láme európske rekordy. Súčasná vládnuca garnitúra na Slovensku nemá totiž primeranú motiváciu k tomu, aby sa usilovala efektívne riešiť problémy obyvateľov Slovenska, ktorých situácia sa dramaticky zhoršuje. Má to u USA takpovediac v suchu, veď v ich záujme toľko privatizovala, a nech už voľby dopadnú akokoľvek, má šancu udržať sa pri moci vďaka masívnemu tlaku a protekcii USA a ich spojencov. Súvislosť medzi korupciou a nezamestnanosťou si, ako sa zdá podľa ich nedávnych výrokov, začína uvedomovať aj Jeho Excelencia americký veľvyslanec, ktorý povedal, že kvôli vysokej miere korupcie prichádza Slovensko o tisícky pracovných miest. Avšak súvislosť medzi deformovaním súťaže politických síl na Slovensku masívnym tlakom USA a obrovskou korupciou, a tým aj veľká miera zodpovednosti USA za vývoj na Slovensku, je akoby mimo ich zorného uhla pohľadu, alebo ju jednoducho nechcú priznať. Keď sa pred pár rokmi vtedajšiemu veľvyslancovi USA na Slovensku p. Johnsonovi, ktorý nebol na rozdiel od súčasného veľvyslanca obchodníkom, ale skôr mužom tajných služieb, podarilo významne prekročiť mieru diplomatických zvyklostí, vtedajší premiér ho prirovnal k "Červonenkom a či Černenkom". Dnes akoby sa ten istý Mečiar položil. Na nedávnom víkendovom sneme jeho HZDS sám navrhol napísať list americkému prezidentovi Bushovi, v ktorom ho uisťujú o svojej oddanosti a oddanosti NATO. Vytvára to dojem, ako keby sa história naozaj opakovala, veď len nedávno sa písali zdravice a prejavy oddanosti súdruhovi Stalinovi a potom jeho nasledovníkom. Rozprúdila sa debata o tom, čo tento obrat znamená. Jedni politickí analytici (väčšinou samozvaní) a komentátori tvrdili, že ide o prejav Mečiarovej hystérie, iní, že sa údajne pokúša zatiahnuť do zodpovednosti za prípadné neprijatie SR do NATO kvôli neprijateľnosti svojej osoby celé HZDS. Existujú však vážne dôvody k predpokladu, že zo strany Mečiara išlo skôr o rafinovaný výsmech USA a ich veľmocenskej arogancie voči Slovensku, alebo ináč povedané o švejkovinu, ktorá bola vždy zbraňou slabých a reakciou na zvrátenosti doby. Je to akoby analogon slávneho vystúpenia kráľa českých komikov Buriana za Protektorátu, keď sa tento objavil na javisku s bičom v ruke, na ktorého konci bola pripevnená okrúhla tabuľka s jediným písmenom c, a Burian zvolal: Mám bič a na něm ce. Druhou oblasťou, do ktorej v rozpore s elementárnymi diplomatickými zvyklosťami zasahoval nedávno americký veľvyslanec, je problematika úlohy a funkcie elektronických médií v nastávajúcej volebnej kampani na Slovensku. Podľa volebného zákona platného v súčasnosti sa na volebnej kampani môžu za presne vymedzených pravidiel zúčastňovať jedine verejnoprávne médiá. Jeho Excelencii sa to nepáči a želala by si, aby sa na kampani mohli podieľať všetky médiá bez obmedzenia, teda aj súkromné. Na prvý pohľad vyzerá táto myšlienka sympaticky a demokraticky. Viac kanálov pre propagáciu strán znamená väčšiu informovanosť občanov, a tým aj ich kvalifikovanejšie rozhodovanie. Vec však má jeden háčik. Masmediálne prostredie na Slovensku je neuveriteľne deformované a neregulárne a financovanie politických strán na Slovensku je temné a nepriehľadné. Vo svojich praktických a reálnych dôsledkoch by umožnenie zapojenia súkromných elektronických oznamovacích prostriedkov do volebnej kampane znamenalo možnosť zapojenia nelegálnych zdrojov financií v prospech možných nelegálnych skupín a ich exponentov, a tým i posilnenie ich vplyvu na politické rozhodovanie. Bolo by preto v záujme ďalšieho rozvoja Slovenska, aby Jeho Excelencia uplatňovala svoje projekty v inom čase, na inom mieste a inou formou. |