Po deviatom náleze slovenskej kravy postihnutej BSE sa včera stalo to, čo bolo zrejme iba otázkou času : Po zákaze dovozu hovädzieho mäsa do ČR, vyhlásili aj bratislavské štátne orgány podobný krok voči importu z ČR. Po všeobecnom znížení záujmu spotrebiteľov o hovädzinu to je ďalšia rana poľnohospodárom. Slovenská veterinárna správa však ide ešte ďalej. Od pondelka bude požadovať z ČR aj certifikáty na hydinu a bravčové produkty. Navyše tunajší odborníci tvrdia, že v Čechách naďalej pokračuje výkrm rizikovou mäsokostnou múčkou, ktorá je považovaná za hlavného prenášača pôvodcov choroba šialených kráv, tzv. priónov.

Ťažko je nám robiť odborného arbitra, zjavným je však aj pre laika fakt, ktorý uviedlo Ministerstvo zemědělství ČR. A to ten, že v ich väčšom chovateľsko - výrobnom priestore ako je slovenský, sa BSE vyskytlo zatiaľ v nižšom počte ohnísk nákazy ako u susedov, kde frekvencia týchto udalostí začala rásť. To je vážny dôvod na zamyslenie sa nad možnými širšími ekonomicko - politickými súvislosťami.
Je nesporným, že obe susedné krajiny zatiaľ zaostávajú za Európskou úniou čo do implantácie všetkých predpisov a noriem poľnohospodársko - potravinárskeho komplexu. Zároveň však v oboch štátoch predstavuje agrosektor veľmi citlivú oblasť, na ktorej sa radi priživujú politickí populisti. Ako zlé jazyky tvrdia o amatérskych astronómoch, že čím má menší ďalekohľad, tým viac toho vidí, to neraz platí aj o zásahoch verejných činiteľov do poľnohospodárstva. Najbližšie dni ukážu, čo možno unáhlené protiúdery v praxi prinesú. Ani jeden z hlavných účastníkov, minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš, nepôsobil včera zďaleka rozhodným, skôr viac než neistým dojmom, keď na priamu otázku, či ide o obchodnú vojnu ČR - SR, odpovedal len toľko : "Myslím že nie". Paradoxne práve tradičné "nájdenie nepriateľa pre ľud" niekde inde, by mohlo ministrovu pozíciu aspoň trocha posilniť. Ako predseda Strany demokratickej ľavice prakticky dohral. Jeho potápajúcu sa loď opúšťa jedna "politická krysa" za druhou. Veľmi pravdepodobnou je už zmena na poste šéfa SDĽ, ledaže by nakoniec v nej ostalo len jej tzv. boľševické jadro, ktoré by to nevykonalo - ale to zas prinesie definitívny volebný koniec strany, ktorú už preferenčne prevýšila aj KSS. Aby sme sa však vrátili ku "poľnohospodárskemu" videniu, podľa všetkého najväčšou prehrou P. Koncoša bolo, že v časoch svojej vrcholnej popularity na vidieku, datujúcej sa spred asi dvoch rokov, si nezaložil vlastnú politickú firmu. Vtedy mu sedliaci hromadne tlieskali pri boji o štátne dotácie, kedy hovoril presne to, čo chceli počuť. Nie je príliš smelým predpoklad, že ak by podľa vzoru predvojnového agrárnika Švehlu založil čiste profesnú stranu s výraznou orientáciou na vidieckeho voliča, mohol by rázny, veľký chlapisko Koncoš, ľahko výrazne zamiešať kartami. Napodiv tak neurobil a dnes už pri len tieni niekdajšej obľúbenosti, sa na to už nedá reálne ani pomyslieť. Jeho úspech, že sa dostal do čela materskej SDĽ je dnes jednoznačne podenkovým triumfom, čo ani sám Koncoš nemôže nevidieť.

Miesto možno preexponovaného siláctva voči susedom, by sa mal náš minister sústrediť na omnoho bezprostrednejší a naliehavejší záujem slovenského potravinárstva, a to správanie sa zahraničných obchodných reťazcov voči domácim výrobcom, ako na dobytom území. To je ale už celkom iná téma, na riešenie ktorej nestačí vydať jeden zákazový dekrét.