Pokúsim sa nadviazať na príspevok Radeka Bubeníka o privatizácii poukázaním na jeden významný aspekt absencie relevantných informácií o privatizácii. Autor konštatuje: "Ačkoliv máme z ústavy právo na pravdivé informace, médiá nám je neposkytují."

Vec má však hlbšie korene ako ochotu či schopnosť médií poskytovať pravdivé a relevantné informácie. Pri predaji významných podnikov sa podpisujú obsiahle zmluvy, obsahujúce významné informácie, ktoré sú však udržované pred občanmi v utajovanom režime napriek tomu, že predávané štátne podniky "byly původně zbudovány z našich daní a odvodů". Predávajúci, t. j. štát, sa v právnom vzťahu medzi štátom s jeho povinnosťami vystupovať voči svojim občanom transparentne a medzi korporáciami ako kupujúcou stranou priklonil k právnemu režimu korporácií, ktorých transakcie a aktivity sú chránené súčasným platným právom ako dôverné!

Takýto stav však neplatil odjakživa. Podľa práce: David C. Korten WHEN CORPORATIONS RULE THE WORD, Kumarian Press, Inc. 1995, ktorej slovenský preklad vyšiel pred niekoľkými mesiacmi, "V mladej americkej republike si ľudia nemysleli, že by korporácie boli nevyhnutne potrebné alebo vždy výhodné. ... Vzniknuté obchodné spoločnosti boli pod kontrolou občanov a verejnej správy. ... Zámer bol ten, aby moc bola čo najbližšie občianskej kontrole. ... Veľkí i malí investory mali rovnaké hlasovacie práva a rôzne spojenectvá v predstavenstvách boli kvalifikované ako nezákonné. ... Zákonodarcovia si vyhradili suverénne právo zrušiť akúkoľvek spoločnosť, ktorá podľa ich názoru neslúži verejnému záujmu. Do roku 1800 štáty povolili podnikať iba asi 200 obchodným spoločnostiam."

Devätnáste storočie sa začalo v znamení aktívneho a otvoreného zápasu medzi obchodnými spoločnosťami a občianskou spoločnosťou o zmenu príslušného zákona týkajúceho sa práva ľudí - uplatňovaného prostredníctvom vlád svojich štátov - rušiť alebo revidovať zriaďovacie listiny obchodných spoločností. Situácia sa pre obchodné spoločnosti zásadne zmenila po americkej občianskej vojne (1861 - 1865), keď "vďaka obrovským ziskom plynúcim z vojenským zákaziek" získali niektoré obchodné spoločnosti obrovské finančné prostriedky na to, aby si "doslova kúpili zákonodarný zbor" a vládu, a postupne zmenili americké zákonodarstvo, vrátane zloženia Najvyššieho súdu, aby vyhovovala ich záujmom, až nadobudli zákony a zákonná prax vo vzťahu ku korporáciám svoju dnes známu formu a obsah.

Táto situácia veľmi znepokojovala Abrahama Lincolna, ktorý krátko pred svojou smrťou povedal: "Obchodné spoločnosti boli vyzdvihnuté na trón. ... Za tým bude nasledovať éra korupcie na vysokých miestach a moc peňazí sa bude usilovať využívať predsudky ľudí na to, aby predlžovala svoje vládnutie ... až bohatstvo bude sústredené v rukách niekoľkých málo ľudí ... a privedie republiku do záhuby."

Proces globalizácie, ktorý prebieha dynamicky pred našimi zrakmi, v mnohom potvrdzuje obavy a predtuchy Abrahama Lincolna a vedie často k deficitom demokracie, v ktorých dôsledku sa občania mnohých postkomunistických krajín nemôžu ani len dozvedieť, za akých podmienok hŕstka vyvolených predáva výsledky ich práce súkromným obchodným spoločnostiam, nieto ešte kontrolovať a ovplyvňovať tieto procesy.

Nadnárodné spoločnosti, ako poukazuje Korten, disponujú v súčasnosti takými kompetenciami rozhodovať o zásadných životných otázkach miliónov ľudí bez akejkoľvek demokratickej kontroly a zodpovednosti za dôsledky svojich rozhodnutí, že by im mohli komunistický plánovači iba závidieť!

Zdá sa, že otázka novej úpravy postavenia korporácií, najmä nadnárodných, sa stáva kruciálnou otázkou prežitia ľudstva na tejto planéte s jej obmedzenými zdrojmi!