Palachův čin byl odkaz budoucím generacím

21. 1. 2014

Podstata nie je v tom, akú formu protestu človek použije. Či začne hladovku, vezme do rúk zbraň, upáli sa, resp. zvolí nenásilné formy protestu. Každý človek je svojím spôsobom jedinečný a volí vlastný spôsob protestu. Podľa logiky Vášho článku nemal napríklad význam ani atentát na kata Českého národa Heydricha. Atentát nezbavil národ útlaku, ba naopak, len priniesol ďalšie obete.

Ako logicky vysvetlíte účasť Slováka Gabčíka na atentáte, keď musel dopredu vedieť, že zahynie? Za aké ideály položil život, keď ČSR neexistovala a Slováci mali svoj štát? Mohlo mu to byť vlastne jedno čo sa v Protektoráte deje a predsa konal ako najlepší vlastenec. Viete na to dať logickú odpoveď? Odpoviem si sám, to nie je vec logiky, ale charakteru, morálnych kvalít a osobnej statočnosti. V histórii sa dá nájsť nespočet skutkov, ktoré z pohľadu logiky nemájú zmysel a hneď bezprostredne nezmenili beh dejín, ale ich myšlienka sa uskutočnila až oveľa neskôr.

Prepáčte, ale Váš príspevok Pochybnosti o Palachovom mýte, mi pripadá skôr ako rétorika normalizačných médií 70-tych rokov v jemnejšom vydaní. Rok 1989 bol naplnením Palachovej obete, aj keď nie priamou príčinou pádu totality.

Palachova obeť bola odkazom pre tých, ktorí vyšli nebojácne do ulíc, aby padol nenávidený režim. Keby nemali jeho odvahu, pri prvom zásahu polície by sa rozpŕchli ako hejno vtákov. Radšej nech ide o mýty, ako špekulovať, či to malo zmysel, alebo nie a že to okrem života mladého človeka aj tak nič neprinieslo.

Najdôležitejší je odkaz Palachovho činu, akoukoľvek formou protestovať voči útlaku, neslobode myslenia, svojvôli mocných. Samozrejme, nie je v poriadku hovoriť mladým ľuďom, že takýto extrémny čin je jediné správne riešenie. Mal by sa ale zdôrazňovať morálny rozmer a "vyšší princíp" takéhoto protestu.

V dnešnej konzumnej spoločnosti morálka, charakter a osobná odvaha nemajú prioritu a necenia sa. Nehnevajte sa, ale Vaše úvahy, že čin Jana Palacha sa dnes zbytočne opriada mýtmi, znevažujú pravý význam jeho obete. Často sledujem Českú televíziu a veľmi ma oslovil seriál Neznámí hrdinové.

Aj keby činy tých neznámych hrdinov z obdobia 2. svetovej vojny a komunistickej totality boli viac, či menej opradené mýtmi, nie je to pre mňa podstatné a nebudem to ani Českej televízii zazlievať . Skôr si cením, že sa na týchto neznámych hrdinov, ktorí sa nedali zlomiť, nezabúda. Rovnako to bolo aj v prípade spomienky na Jana Palacha, ktorú som nedávno sledoval na ČT, pritom som vôbec nemal dojem, že by sa robil z jeho činu mýtus.

.

Vytisknout