Boli prezidentské volby v Českej republike férové?

6. 3. 2013 / Karol Krpala

Očakávalo sa, že Schwarzenberg, popri obligátnych klišé, odporučí všetkým voličom rešpektovať nového prezidenta. Avšak Karel Schwarzenberg vo svojom prvom vyhlásení po voľbách iba skonštatoval, že "dúfa", že sa Milošovi Zemanovi podarí byť prezidentom všetkých českých občanov, a zároveň vyzdvihol fakt, že jeho volebný team sa v rámci predvolebnej kampane "nedopustil neférových krokov". A teda, že "i vo svojej prehre si zachovali dôstojnosť". Nebolo tam nič také, že by vyzýval občanov k rešpektovaniu nového prezidenta a k zmiereniu mediálnym cirkusom rozdelenej spoločnosti. Práve naopak, toto bolo naznačené len podmienene, pričom naznačený bol aj odkaz, o ktorého verejné rozšírenie sa už postarali iní, i samotný Schwarzenberg nejaký čas predtým: totiž že Zeman mal postupovať vo voľbách neférovo. Tento odkaz potom poslúžil k ďalšiemu zvyšovaniu nezmyselných napätí v českej spoločnosti.

Obvinenia z "neférovosti" sa vzťahovali na Zemanovu kritiku Schwarzenbergovho prirovnania E. Beneša k vojnovým zločincom. Tento nevhodný slovný zvrat bol pritom vari najpálčivejšou "politickou" témou celej kampane. Teda najvýraznejšou témou a rozporom volieb bol názor na 65 rokov staré udalosti, ktoré vzhľadom k tomu, že Benešových dekrétov sa už nik dotýkať nebude, nemajú nijaký politický význam. Aj podľa tohto si môžeme predstaviť, aké reálne politické rozdiely kandidáti vo voľbách predstavovali.

Bola však voľba nového českého prezidenta naozaj voči niekomu neférová? Voľby boli do istej miery neférové, ale hlavne v tom, že ľudia si vyberali, najmä v druhom kole, spomedzi kandidátov establišmentu. Môžeme povedať, že dokonca i v rámci ideologických mantinelov režimu sa jednalo o pravicových kandidátov. V tomto smere boli voľby neférové k voličom. K voličom aj kandidátom samotnej voľby boli potom neférové v tom, že dokonca aj voči týmto dvom kandidátom sa systém nesprával férovo: Zjavnú podporu mediálneho aparátu dostal Schwarzenberg.

Tézu o akejsi "neférovosti" Zemanovho tímu, resp. samotného kandidáta, rozšírili médiá, a po voľbách aj akési údajne študentské zoskupenia, zjavne zapadajúce do sféry oficiálnej občianskej spoločnosti napojenej na českú neoliberalistickú pravicu. Tie odporučili "ľavicovým voličom", aby si "nabudúce vybrali iného kandidáta ako Miloš Zeman". Okrem zjavnej totalitnosti sklonov určitej časti oficiálnej občianskej spoločnosti, ktoré sa podobajú na praktiky analogických štruktúr krátko po roku 1948, a na ktoré si česká politická scéna už znova zvykla, sú tieto odporúčania aj vecne nemiestne.

A to jednak vzhľadom k tomu, že Zeman nie je zrovna ľavicový politik, už bez ohľadu na to, či sa týmto pojmom sám označuje, alebo nie. Možno súhlasiť s tým, že nepatrí ku ideologicky ortodoxnému krídlu českých neo-liberalistov, ale nie je to ľavičiar. Jednak vzhľadom k tomu, že českí, tak ako aj akýkoľvek iní voliči, nevyberajú kandidátov, ale tak ako v každých iných voľbách, potvrdzujú niektorého z kandidátov, ktorý bol vybraný politickými štruktúrami daného režimu. Teda stranami, ktoré ich nominovali, médiami, ktoré zabezpečujú reálnu politickú existenciu kandidátov, i strán, a nakoniec občianskymi združeniami, ktoré dopĺňajú činnosť strán a masmédií.

Voľby prezidenta v Českej republike skutočne neboli veľmi férové, hlavne však málo politicky alternatívne. Ich neférovosť ale nespočívala v tom, čo ten--ktorý kandidát povedal v nejakej TV debate. Ale ako vždy, hlavne s ohľadom na systémové podmienky v ktorých sa realizovali. Len tie môžu byť príčinou skutočnej neférovosti volieb. Tu sa však česká neoliberalistická pravica ani Schwarzenberg nemá na čo sťažovať. Jedine, že by chceli urobiť politický systém v ČR reálne pluralitnejší a alternatívnejší. O tom však možno pochybovať, nakoľko predstavujú frakciu, ktorá zo systému ťaží najviac.

Možno sa tieto postrehy budú zdať niekomu trochu oneskorené, keďže sa vzťahujú na obdobie záveru druhého kola prezidentských volieb a bezprostredne po nich. Uvedomme si však, že práve v tom momente bola vytvorená určitá mediálno-politická atmosféra, na ktorú sa oficiálne stranícke, mediálne i mimovládne štruktúry budú snažiť nadviazať zrejme aj po nástupe M. Zemana do funkcie. Nový prezident sa nenachádza mimo rámca oficiálneho neoliberalizmu v Čechách, je to človek establišmentu. Aj keď nie až natoľko, ako niektorí iní, neúspešní uchádzači o prezidentský úrad. Systémové podmienky voči nemu neboli celkom férové, patril teda, z tohto hľadiska k tým férovejším kandidátom. Ešte menej férové sú k mnohým občanom. Teraz ide o to, ako bude tento fakt reflektovať vo funkcií hlavy štátu. A či bude hrať s verejnosťou len ďalšie mediálno-politické divadlá rozdeľujúce ľudí do rôznych "táborov", alebo, i napriek tomu, že je súčasťou establišmentu, sa odváži pomenovať niektoré zásadnejšie systémové nedostatky režimu viac--menej otvorene. V prvom prípade sa zaradí do dlhého radu politických figúr, ktoré sa proste zviezli na vlne určitého režimu. V druhom prípade by mohol ašpirovať na pozíciu, aj keď zrejme len opatrného, politického reformátora.

Vytisknout