Akademické debaty našich národných politikov svedčia o ich alibizme a častejšie aj o neznalosti problému. Odvolávajú sa na rozsah dokumentu a na to že občan ho nemôže posúdiť. Asi tým mysleli seba samých: "podľa seba súdia teba".

Návrh ústavy musia, podľa zmluvy z Nice, jednomyseľne prijať všetky zúčastnené štáty na medzivládnej konferencii. Následne ju majú podpísať a ratifikovať všetky štáty a až potom môže vstúpiť v účinnosť. Podľa návrhu bude možné z Európskej únie vystúpiť.

Ak ústavu ratifikuje do 2 rokov iba 80% členských krajín, "nájde sa politické riešenie" na jej uvedenie v účinnosť. Zmluvu je možné aj ďalej novelizovať. Štáty, ktoré sa tak dohodnú, môžu prehĺbiť svoju spoluprácu. Jednomyseľnosť môže byť zmenená na väčšinové hlasovanie v ďalších oblastiach ústavy, bez formálnej zmeny ústavy. Nový rozsah môže byť pridaný tam kde to ústava nezakazuje. To mu sa hovorí flexibilná klauzula.

V novej Európskej únii zostáva monopol legislatívnej iniciatívy u nevolenej komisie (namiesto reprezentatívnej demokracie, tu sa má realizovať demokracia dosadených ľudových komisárov sovietskeho typu) -- články 33 a 301. Parlament a Európska rada sa síce môže dožadovať nových zákonov, ale nemôže ich navrhovať/predkladať. Parlament môže pozmeňovať návrhy, prípadne ich vetovať absolútnou väčšinou. Rada ministrov prijíma nové zákony dvojitou väčšinou (článok 24) avšak je potrebná ich jednomyseľnosť ak chcú čokoľvek zmeniť na návrhu komisie.

Dvojitá väčšina znamená spoločný názor 13 štátov z 25, ktoré majú spolu aspoň 60% všetkých občanov EÚ. Nemecko, Taliansko a Francúzsko tak majú reálne právo veta voči 22 ostatným krajinám, ktoré spolu nebudú mať viac než 60% občanov únie. Desať nových členov nebude mať šancu spolu niečo zablokovať.

Európska únia má mať výlučnú právomoc v oblastiach: menová politika pre členské štáty, ktoré prijali euro, spoločná obchodná politika, colná únia a ochrana morských biologických zdrojov podľa spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Tu môžu konať členské štáty samostatne iba s osobitným zvolením únie.

Zdieľaná právomoc sa má uplatniť v týchto základných oblastiach: vnútorný trh, priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, poľnohospodárstvo a rybolov, s výnimkou ochrany morských biologických zdrojov, doprava a transeurópske siete, energetika, sociálna politika, pokiaľ ide o aspekty definované v tretej časti, hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, životné prostredie, ochrana spotrebiteľa a spoločné obavy o bezpečnosť v záležitostiach verejného zdravia. Tu všade stratí Slovensko právo vlastného zákonodarstva.

Únia bude mať právo prijímania podporných, koordinačných alebo komplementárnych akčných krokov na európskej úrovni v oblasti: priemysel, ochrana a zlepšovanie zdravia ľudí, vzdelávanie, odborná príprava, mládež a šport, kultúra a civilná ochrana. Únia smie prijímať svoju vlastnú legislatívu pre tieto oblasti bez práva harmonizácie národných systémov.

Únia má mať právo koordinácie politiky v hospodárskej oblasti a v oblasti zamestnanosti a na osobitné pravidlá pre eurozónu.

Pôsobnosť únie v záležitostiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky pokrýva všetky oblasti zahraničnej politiky a všetky otázky týkajúce sa bezpečnosti únie, vrátane progresívneho sformulovania spoločnej obrannej politiky, ktorá môže vyústiť do spoločnej obrany.

Únia bude mať kompetencie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Zaniká pilierové členenie únie a dostáva postavenie samostatnej právnej osoby nadštátneho útvaru.

Keďže má exkluzívne právomoci napr. v spoločnej obchodnej politike a bude uzatvárať medzinárodné dohody, stáva sa subjektom medzinárodného práva.

Únia bude môcť vytvoriť napr. paralelné školstvo, zatiaľ bez práva meniť národné školstvo podľa čl. 16 (kompetencia prijímania podporných, koordinačných alebo komplementárnych akčných krokov koordinácie).

Európska únia bude mať vlastné legislatívne nástroje: zákony (plne platné a záväzné), ktoré nahradia nariadenia, rámcové zákony (platné čo sa týka výsledku) namiesto doterajších smerníc a nelegislatívne odporúčajúce akty. Európske zákony a rámcové zákony môžu na komisiu delegovať právo prijímať delegované nariadenia. Nariadenia komisie môžu byť blokované parlamentom iba absolútnou väčšinou. Komisia by mala mať aj plné práva na vydávanie všeobecne záväzných vykonávacích aktov (článok 36).

Z pohľadu zvonka bude nová Európska únia jednotným štátom ako každý iný. Má mať spoločného prezidenta na rokovanie s americkým prezidentom a s inými. Bude mať vlastného ministra zahraničia, ktorý má byť zároveň podpredsedom únie. Spoločnú reprezentáciu v zahraničí v podobe veľvyslancov EÚ v iných štátoch. Výlučné právo uzatvárať medzinárodné zmluvy v oblastiach kde únia prijíma zákony pre členské štáty (subjekt medzinárodného práva). Jednotný postup v OSN a v iných medzinárodných organizáciách. Jedna vojenská zahraničná intervenčná jednotka, ktorá sa môže postupne zmeniť na spoločnú obrannú silu. Táto vojenská spolupráca môže byť rozmanitá podľa záujmu a možností krajín.

Z pohľadu z dnu sa môže nová únia chápať ako federálny štát. Bude mať spoločné občianstvo a základné práva, ktoré majú prednosť pred národnou štátnou príslušnosťou a národne uznanými základnými právami. Kompetencie majú byť podelené ako vo federácii, ale s viac centralizovanou legislatívou, s menším federálnym rozpočtom a menšími všetko obsahujúcimi kompetenciami centra. Väčšinové hlasovanie sa stane prevažujúcim iba s malými využitím jednomyseľného hlasovania, ktoré sa stane okrajovým. Súdny dvor v Luxemburgu sa stane najvyššou a konečnou inštanciou pre všetky oblasti. Právo EÚ bude mať explicitne prioritu voči národnému právu. Európske právo a súdne rozsudky dajú právo priority EÚ ústave nad národnými ústavami. Štáty môžu byť trestané ak nebudú v súlade s právom EÚ.

EÚ síce ešte nie je jednotným štátom. V spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike sa bude žiadať jednomyseľnosť. Avšak summit to môže zmeniť na väčšinové hlasovanie (článok 39). Nábor do armády zatiaľ je národnou záležitosťou. EÚ summit však môže zaviesť spoločnú obrannú politiku v prípade jednomyseľného hlasovania (článok 40). Právo veta v oblasti spoločnej bezpečnostnej politiky môže tiež zaniknúť (článok 43).

Nové dane možno zaviesť po jednomyseľnom rozhodnutí. Viacročný rámec sa bude prijímať kvalifikovanou väčšinou od roku 2013 a parlament má posledné slovo. Avšak EÚ bude mať svoje vlastné finančné zdroje, väčšinovým hlasovaní je možné rozšíriť príjmy a únia môže žiadať ďalšie financie od členských štátov (článok 53).

Čo môžu občania/voliči v EÚ. Môžu každých päť rokov voliť europoslancov, ale nemôžu nijako meniť eurozákony. Nové zákony komisia príjme väčšinou, rada ministrov kvalifikovanou väčšinou a parlament to môže zrušiť iba ak dosiahne absolútnu väčšinu. Parlament má veľmi slabú pozíciu. Voliči síce v národných voľbách môžu nepriamo ovplyvniť zloženie vlády a následne rady ministrov EÚ, ale nemôžu nijak svojimi hlasmi meniť zákony.

Čo môžu voliči podľa návrhu EÚ ústavy? Môžu voliť národný parlament, ale nemôžu voliť komisára svojej krajiny. Môžu voliť do európskeho parlamentu, ale nemôže voliť prezidenta EÚ, alebo jeho vládu. Môžu ustanoviť národný parlament s mandátom vystúpenie z únie po dvoch rokoch o oznámení. Ale väčšina Európy bude naďalej plniť rozhodnutia EÚ.

25 hláv štátov po "eurovoľbách" kvalifikovanou väčšinou si podelí moc. Určí "europrezidenta", "europremiéra", ministra zahraničných vecí, ministra financií a hospodárstva a ministra vnútra a spravodlivosti. Zvyšok vlády menuje predseda vlády EÚ podľa ponuky/návrhu z troch kandidátov jednotlivých krajín. Európsky parlament si "vyberá" z jedného kandidáta na prezidenta a schvaľuje komisiu ako celok.

Päť najdôležitejších postov si môže vyslúžiť päť znovu nezvoliteľných národných premiérov. Žiadny z výkonných orgánov EÚ nie je zodpovedný svojim voličom. V každej členskej krajine je tomu tak prinajmenšom teoreticky podľa ich ústav. Európsky parlament môže dvojtretinovou väčšinou komisiu odvolať, ale nie zvoliť novú.

EÚ bude mať ešte väčší deficit demokracie. Národné parlamenty stratia viac právomocí, než získa európsky. EÚ sa stane skôr federálnym štátom než konfederálnym. EÚ ústava bude nadradená národný ústavám. EÚ sa stane štátom i keď nebude mať jednotný federálny rozpočet a federálnu armádu ako má USA.

Návrh zmluvy o budúcej európskej ústave bol odporučený na pôde európskeho parlamentu na posúdenie národnými referendami a stane sa tak vo viacerých štátoch (Dánsko, Írsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, Luxembursko a zrejme aj inde). Občan by mal rozhodnúť o budúcnosti Európy odpoveďou áno prosím, resp. nie ďakujem. Domnievam sa že tu nejde o výsostné územie vysokej zákulisnej politiky. V tomto smere si každý takto zmýšľajúci si zasluhuje pozornosť a vypočutie.

Autor je aktivistou organizace Agora -- Priama demokracia