Prisťahovaní černosi začali organizovať spoločnosť podľa jediného vzoru, ktorý poznali -- podľa otrokárskeho juhu USA. Rovnako ako bieli Južania založili plantáže, začali nosiť oblečenie južanských vyšších vrstiev, vstúpili do slobodomurárskych lóží, sŕkali bourbon na verandách a posielali svoje deti do škôl v zámorí. Hlavné mesto Libérie Monrovia je pomenované podľa amerického prezidenta Monroeho. A Afričanov pracujúcich na plantážach začali bývalí americkí otroci volať "domorodci".

Pripúšťam, že je to schematický obrázok toho, čo prezident Bush nazval "jedinečnou históriou" Libérie, ktorá, podľa neho, vytvorila "určité očakávania", že sa do jej záležitostí zainteresujú USA a pokúsia sa ich stabilizovať. Počas volebnej kampane v roku 2000 vystúpil Bush proti konceptu "budovania národa" (nation building), no nedávno jeho poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Rice vyhlásila, že podľa prezidenta je stabilita Západnej Afriky "dôležitá" pre americké záujmy. Riceová reportérom povedala, že Bush považuje za nevyhnutné "zabezpečiť zmierenie" medzi Amerikou a Afrikou. Príčinou sú vraj ich zvláštne väzby -- t. j. otroctvo -- , ktoré ona nazvala "ranným defektom" USA.

Celé jedno storočie bol libérijský bizarný experiment, detailne opísaný Davidom Lambom v knihe Afričania, predstavovaný ako model stability -- republika, v ktorej môžu volení politici v skutočnosti žiť pokojne svoje životy a umrieť prirodzenou smrťou. Pomocou naklonovanej americkej triednej štruktúry boli zneužívané libérijské prírodné zdroje ako drevo a diamanty, a krajina sa stala najväčšou plantážou na prírodnú gumu na svete, vlastnenou firmou Firestone. Počas studenej vojny sa Libéria stala americkým predsunutým postom v Afrike, sídlom velenia komunikačných jednotiek a domovom oddielov agentov CIA. Prezident William Tubman dožil svoj život pokojne v roku 1971. Nastúpil po ňom Wiliam Tolbert, ktorý stál na čele viac-menej dobrej vlády. No všetky veci skôr či neskôr končia, a tak jednu aprílovú noc, zatiaľ čo prezident Tolbert spal pokojne vo svojej posteli, prešmykol sa jeden z "domorodcov", mladý dôstojník Samuel Doe, do jeho spálne a dobodal ho na smrť. Doeovi pomocníci čoskoro obkľúčili aristokratických potomkov zakladateľov Libérie a predviedli ich pred ponižujúce verejné súdy a nakoniec ich odviedli na pobrežie, kde ich všetkých v radostnej nálade postrieľali. Doe bol zavraždený oponentmi v roku 1990. Armáda, ktorá prepadla Doeov palác mala na hlavách kúpacie čiapky, aby sa ochránila pred dažďom, a nedávno ulúpené svadobné šaty. Rivalská frakcia mala vo vlasoch ozdoby, ktoré zobrali z obchodov pre ženy. Nie je jasné, čo sa vlastne dialo.

V 70. rokoch navštevoval Benteley College v Massachusets Libérijec menom Charles Taylor. Bol aktívny v libérijsko-americkej asociácii. Po škole sa vrátil domov a získal miesto v Doeho vláde. Vo svojej funkcii opakovane poukazoval na chyby režimu a nakoniec musel utiecť späť do USA. Tam bol zatknutý na základe Doeho obvinenia, že spreneveril fondy. V tom čase bol jeho obhajcom newyorský aktivista Ramsley Clark, bývalý generálny prokurátor USA. Ako povedal pre Voice on Monday, pokiaľ si spomína, boli obvinenia úplne nedôveryhodné. Clarkova obhajoba sa nesústredila na hodnotu obvinení, ale na boj proti vyhosteniu argumentujúc, že Taylor by bol hneď po návrate zabitý. Zatiaľ sa Taylorovi podarilo z väzenia v Massachusetts ujsť. "Nie je jasné, č sa stalo", hovorí Clark. "Nevyzeralo to na niečo organizované. Pár ľudí sa pokúsilo dostať von a on šiel s nimi."

Taylor ušiel do Západnej Európy a neskôr sa objavil opäť v Afrike. Stal sa z neho vplyvný vojenský vodca v Libérii, ktorý pomohol zvrhnúť Doeho a pred voľbami v roku 1997 obsadil väčšiu časť krajiny. Voľby vyhral. Pod jeho vládou sa v Libérii ešte väčšmi rozmohlo násilie a anarchia.

Vyčerpávajúce vyšetrovanie OSN, ktoré v roku 2000 vyústilo do Správy panelu expertov OSN na zbrane a diamanty v Sierra Leone, odhalilo, ako sa Taylor stal kľúčovým hráčom v občianskej vojne v susednej krajine. Zorganizoval financovanie a tréning Zjednoteného revolučného frontu (RUF), povstaleckého hnutia v Sierra Leone, aby sa stal kľúčovou postavou svetového obchodu s diamantmi. Podľa správy OSN prúdili balíčky diamantov priamo Taylorovi a Libéria sa stala burzou, na ktorej boli "krvavé diamanty" za milióny dolárov vymieňané za vojenský materiál, predovšetkým ľahké zbrane, aby zásobovali RUF.

Pod tlakom času a tlakom zo strany USA i ostatných, súhlasil Taylor so svojím odchodom z Libérie. Záujmu politiky USA si tak či tak vyžadovali stabilnejšiu vládu. Predovštkým po tom, ako "vojna s terorizmom" nahradila studenú vojnu, mohla Libéria poslúžiť ako nástupná pozícia pre operácie proti al-Kajde a ostatným militantným skupinám v Afrike.

Dôležité tiež je, že západná Afrika sa môže stať jedným z hlavných amerických zdrojov ropy a zemného plynu. Zvýšený dovoz zemného plynu je jedným z kľúčových bodov Bushovho energetického programu. To by zasa znamenalo prenášanie zmrznutého plynu cez oceán na špeciálnych tankeroch na skvapalnený zemný plyn (LNG), a teda aj stavbu prístavov a spracovateľských staníc. Je to veľmi riskantný podnik, pretože výbuch LNG, náhodný či schválne zapríčinený, by bol zničujúci. Akákoľvek pravidelná tankerová doprava LNG cez Atlantik, zo západnej Afriky na východné pobrežie USA, by nutne znamenala nárast vojenských operácií na mori i vo vzduchu. Bolo by potrebné chrániť plyn pred útokmi teroristov.

Nakoniec, Bushov africký výlet nesie odkaz aj pre jeho kampaň na znovuzvolenie. Náboženská pravica získava kredit za to, že dostala prezidenta do Afriky. Naviac, už dvadsať rokov sa republikánski pravičiari pohrávajú s myšlienkou prelomiť monopol demokratov na hlas afroamerického voliča. Napriek všetkej rétorike urobil Clinton pre Afriku málo. Dokonca sa musel ospravedlniť za účasť na katastrofe v Rwande. Ak Bush presvedčí o svojom zapojení sa do boja proti AIDS a chudobe, ak uspeje v stabilizácii západnej Afriky, možno sa mu nakoniec podarí začať proces získavania hlasov od demokratov.

Článok bol uverejnený na www.zmag.org
Preložil a upravil Radovan Geist

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO