Dva dni po začiatku americkej invázie do Iraku, 20. a 21. marca 2003, organizovali ľudia zo San Francisca masívnu blokádu ústredia korporácie Bechel. Mnohí Američania o súvislosti medzi Bechelom a vojnou v Iraku nič netušili. Zamestnanci korporácie, ako George Shultz, nepoužili svoj politický vplyv len na to, aby vojnu urýchlili, no zamestnanci a členovia dozornej rady Bechelu, s poradnými pozíciami v Bushovej administratíve, pomohli spoločnosti získať najlukratívnejšie kontrakty na znovupostavenie krajiny, ktorú predtým zničili.

Jeden z prvých a najväčších kontraktov na rekonštrukciu Iraku získala korporácia 17. apríla 2003. Hodný 680 miliónov v priebehu 18 mesiacov, zahŕňa kontrakt znovupostavenie, opravu a/alebo ohodnotenie takmer každého podstatnejšieho prvku irackej infraštruktúry, od elektrární, cez elektrické siete, po verejné vodovody a kanalizáciu. O kontrakte bolo rozhodnuté v uzavretých rokovacích miestnostiach, bez otvorených a transparentných ponúk, jeho obsah ostáva zahalený rúškom tajomstva. Nezistia ho ani americkí daňovníci, ktorí budú v konečnom dôsledku platiť účet. Niet pochybností, že Bechel má v tejto oblasti skúsenosti. No sú to skúsenosti, od ktorých by mohli byť ľudia v Iraku oslobodení. Správa, ktorú možno nájsť na adrese Corporate Watch (www.corpwatch.org), je prípadovou štúdiou o histórii manažmentu vody, atómovej energie, energie a sektora verejných prác korporáciou Bechel. Odhaľuje dedičstvo neudržateľných a deštruktívnych praktík, ktoré všade priniesli trvalú devastáciu komunít a životného prostredia. Listy z "komunít postihnutých Bechelom", obsahujú opisy týchto praktík použitých na rozličné komunity od Bolívie, po územia pôvodných obyvateľov Ameriky v Nevade. Správa odhaľuje sto rokov strávených kapitalizovaním najbrutálnejších technológií, ktoré prinášali profit, no ignorovali sociálne a environmentálne náklady.

S novým kontraktom Bechelu v Iraku získa firma ďalšie možnosti expanzie do regiónu, predovšetkým vďaka nedávno oznámeným plánom Bushovej administratívy na vytvorenie Zóny voľného obchodu medzi USA a Stredným východom do roku 2013. Bechel zohral úlohu dokonca aj tu. Riley P. Bechel, šéf dozornej rady, bol menovaný vo februári do Exportnej rady prezidenta -- poradného orgánu v otázkach medzinárodného obchodu. Takáto dohoda by premenila inváziu korporácií do celého regiónu na realitu -- a Bechel by bol, ako zvyčajne, na čele. Dve vojny sa skončili a sankcie rozbili irackú infraštruktúru. Humanitárne potreby Iračanov -- a predovšetkým právo na sebaurčenie -- by mali mať v rekonštrukcii prednosť. Bechel by mali brať na zodpovednosť za predchádzajúce praktiky a nemal by profitovať z nových kontraktov týkajúcich sa najcennejších irackých verejných zdrojov.

Spracované podľa www.corpwatch.org

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO