Nezaoberali by sme sa osobitne týmto prípadom, ak by šlo všetko tak, ako je bežné. Žiaľ vrážd aj na Slovensku pribúda a "žijú z nich" ako nosnej témy, len médiá bulvárneho zamerania. No nejde o bežný prípad, resp. do inej roviny sa ho silou - mocou niektorí snažia dostať. Na stránkach http://freemario.webpark.sk/ , sú opisované aktivity, majúce viesť ku oslobodeniu obžalovaného. Zhrnúť sa dajú v krátkosti tak, že zabitý Branislav bol sympatizant extrémistov, rasistov, apod. a to čo sa mu stalo, bola len "nevyhnutná obrana" páchateľa. Nikde na týchto stránkach sa ale nedočítame fakty, ktoré túto koncepciu vážne spochybňujú a s ktorými sa zainteresovaní vonkoncom nechvália ani pred zahraničnými ochrancami ľudských práv, ktorých záujem o vec po jej podrobnejšom preštudovaní, iste nie náhodou už značne ochladol.

Pre úplnosť zrekapitulujme stručne priebeh nešťastia : Incident začal medzi bratom obžalovaného Eduardom, a B. Slamkom. Následne sa s 20 cm dlhou loveckou dýkou do šarvátky v preplnenom autobuse zapojil aj Mário oblečený v bunde bomber a maskáčoch. Dýkou štyrikrát bodol zozadu do chrbta Braňa Slamku. Pitva ukázala, že nebohý utrpel okrem veľkej tržnej rany na tvári viaceré podliatiny, svedčiace o silných úderoch do hlavy. To podporuje aj ďalšie zistenia a svedectvá, že definitívny koniec nastal na zastávke, kde už pobodaného chlapca ležiaceho na zemi, útočník kopal do hlavy. Úplne prvotnou príčinou - zatiaľ plne nepotvrdenou - malo byť upozornenie, ktoré nahlas vyslovil pre cestujúcich zabitý, že páchateľ využíva nával na vreckové okrádanie.

Niektoré zahraničné médiá a skupiny sa ihneď a bez snahy overiť si skutkový stav, pustili do "obhajoby ľudských práv". Úplne im postačovali spomínané vyhlásenia Máriovho okolia. Vyhlásenia, v ktorých nebolo nič napr. o tom, že Mário bol skutočne aktivistom - ale ultraľavicového zamerania, blízkeho Komunistickej strane Slovenska a antiglobalizačného hnutia v jeho najextrémnejšej podobe, akú mohli už Pražania zažiť v praxi - pričom Mário v Prahe pri udalostiach sprevádzajúcich zasadanie MMF, osobne tiež. nechýbal. Naproti tomu nijaké doposiaľ vykonané dôkazy nepotvrdili proklamované tézy, že by študent Slamka bol prívržencom alebo priamo členom rasistického, či podobného organizovaného hnutia. Nekritickým obhajcom takisto "uniklo", že nosiť dlhú dýku na verejnom priestranstve je priamym porušením zákona a už samé o sebe niečo hovorí o osobnosti či zámeroch jej majiteľa.

Nechajme samozrejme rozhodnutie na súd. Nemožno ale zatvárať oči pred snahou spolitizovať kauzu, ktorá pri podrobnom pohľade paradoxne nakoniec aj politicky svedčí proti obžalovanému. Pre verejnosť by mal byť doterajší priebeh prípadu varovaním, že nie je dobré nekriticky brať za bernú mincu výroky hlučných aktivistov a ochrancov čohokoľvek. Na rozdiel od orgánov justície ktoré musia - alebo aspoň by mali - brať do úvahy celú šírku udalostí a všetky uhly pohľadu, "aktivisti" vedia neraz všetko aj bez takejto "zbytočnej námahy". Že tým diskreditujú aj tie časti svojich programov, ktoré si podporu zaslúžia - to je pre nich asi vedľajšie.