Ako už médiá rozsiahlo referovali, založili niekoľkí exponenti HZDS, ktorí sa nenašli na volebnej kandidátke vlastnú politickú stranu, tzv. HZD, teda Hnutie za demokraciu. Nechceme na tomto mieste opisovať inde už opísané aspekty veci, napr. otázku, či by títo "náhli antimečiarovci" ak by na kandidátnej listine boli, naďalej nadšene "nehajlovali" svojmu straníckemu pohlavárovi, a či teda sú aj so svojim náhlym "osvietením", niečím dôveryhodnými. Skôr si všimnime reakcie tých, ktorí sa tradične bili v prsia so svojim demokratickým a proeurópskym zmýšľaním. Po tom, čo stačili dzurindovcami ovládanému Ministerstvu vnútra SR rekordné 2 dni (!) na zaregistrovanie nového subjektu, čo je samo o sebe dosť výrečným faktom, aj sám Mikuláš Dzurinda nahlas privítal príchod novej strany na politickú scénu. Darmo že nikto (ani sami aktéri HDS) nemá ani tušenia o orientácii, programe či personálnom pozadí nováčikov. Presne také isté uspokojenie vyjadrilo aj Kresťansko - demokratické hnutie. Toto nemá ani náhodou nič spoločného s konštruktívnou politikou, skôr so starým úslovím, že "účel svätí prostriedky".

Vo včerajšej televíznej debate bola podpredsedovi Smeru Borisovi Zalovi zaiste veľmi nepríjemnou otázka, odkiaľ berie jeho strana prostriedky na gigantickú reklamnú kampaň po celej krajine. Ako nevydarený žart možno hodnotiť slová o sume púhych 1,8 milióna korún za asi dve tisícky billboardov. Uisťovania lídra Smeru Roberta Fica, že jeho zdroje pochádzajú výlučne z kruhov malých a stredných podnikateľov, nemôže brať vážne nikto, kto reálne pozná ťažkú pozíciu týchto vrstiev, gniavených mnohými odvodmi, daňovými povinnosťami, ekonomickým poklesom a v neposlednom rade aj organizovaným zločinom. Pred len trochu premýšľajúcim voličom B. Zala svojej strane veru nepomohol vysvetlením, že "sme obľúbená strana, ktorej sponzori radi prispejú". Dodajme ešte, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky stúpli ortodoxní komunisti, KSS, na hranicu zvoliteľosti, až na 4,9 percenta. Naopak, doterajšia ľavica takmer určite už do snemovne nezasadne.

Ako uvedené skutočnosti spolu súvisia ? Veľmi bezprostredne. Robert Fico, do ktorého veľkokapitálové kruhy v pozadí investujú obrovské sumy, je zajatcom svojich chlebodarcov. Neúčasť na reálnej výkonnej moci, teda vo vláde, by preňho bola katastrofou. S každým novým, či staronovým subjektom, ktorý rozriedi objem 150 budúcich poslaneckých mandátov v NR SR, sa situácia komplikuje. Nepriamo to najviac nahráva Vladimírovi Mečiarovi, pretože ak okrem terajšieho dzurindistického tábora, ktorý ho striktne odmieta, bude mať aspoň teoretickú možnosť spojiť sa povolebne s inými, okamžite tým vznikne tlak na druhý najväčší Smer. Ktorý bude mať manévrovací priestor veľmi zúžený, ak si V. Mečiar uvedomí - a to si teda uvedomí - že, ako sme už poznamenali, Smer vo vláde byť musí, keďže čokoľvek iné by preňho znamenalo totálny neúspech. Z tohto aspektu teda nie je vôbec isté, či skrytá a činmi prejavená škodoradosť terajšej koalície nad aspoň malým štiepením mečiaristov, nie je radosťou z príslovečného Pyrrhovho víťazstva.